novinky z radnice

Môj syn má občas problém uveriť mi, že v jeho veku som mal len zopár hračiek a dva „angličáky“. Napriek trom plným škatuliam detského bohatstva si stále myslí, že ešte toho potrebuje viac. Prirodzene, ako dieťa vystavené pestrosti chce siahnuť po všetkom.
Mám dojem, že podobnému klamu sme podľahli aj my. A to nielen na Slovensku. Podmanila si nás predstava bezstarostného života, v ktorom budeme mať všetko, čo oči vidia a srdce ráči. Nespokojnosť prameniaca z nemožnosti mať všetko tu a teraz akoby zaplavila spoločnosť. Lekári doma i v zahraničí dávajú výpovede, učitelia štrajkujú, odborári odchádzajú z rokovaní, zamestnávatelia sa sťažujú, že nemajú z čoho vyplácať mzdy, banky protestujú proti zdaneniu, inštitúcie nariekajú na nedostatok zdrojov, kultúrne inštitúcie stagnujú, športové kluby krachujú. Prevláda pocit nedocenenia, nedostatočného ohodnotenia a druhoradého postavenia. A je to tak. Novoveká spoločnosť dávno stratila prirodzené vrstvenie občanov zohľadňujúce prácu, kontinuitu a úsilie odovzdať skúsenosti i krajinu pre budúcu generáciu. Nadčasové priority vystriedali krátkodobé ciele vytrhnuté zo súvislostí príčin a dôsledkov. Pretrhli sme tisícročnú niť osobného, rodinného a sociálneho odovzdávania skúseností. Skúseností, ktoré tí, čo ich odovzdávali, uplatňovali a žili. Logickým dôsledkom je strata prirodzených autorít, a tým aj možností dovolať sa slušnosti a spravodlivosti. Dávno vieme, že paragrafmi uplatňované právo a súdnictvo uprednostňujúce individuálne záujmy nám spravodlivosť neprinesie. Žiaľ, ani politici, na ktorých nadávame, či už stoja vpravo, vľavo alebo v strede. Kto ohodnotí a dá zmysel existencii, ak nie tí, s ktorými spoluvytvárame prostredie života? Nie toho vysnívaného, ale toho, v ktorom sa trápime, spoločne hľadáme východiská, v ktorom vieme o svojej konečnosti, v ktorom sa dokážeme podržať, obetovať pre slabšieho a vyzdvihnúť toho, kto rozumie a hľadá riešenia nielen pre seba. Bez tohto podhubia je márne dožadovať sa uznania. V prostredí, kde individuálne je viac ako spoločné, kde neplatí stavovská hrdosť a kde netreba brať ohľady na iných, je naivné očakávať spravodlivú deľbu. Naopak. Prehlbuje sa priepasť medzi tými, čo ešte stíhajú hromadiť a tými, čo sa dostali na druhú koľaj. 
Túžba mať ovládla našu generáciu. Možno naivne, no predsa verím, že tí, ktorí porozumeli zmyslu života cez vytváranie vzťahov dôvery, pomoci a priateľstva, sú väčšou záchranou ako euroval. Sú pastiermi bytia. Buďme pri nich.
Pavol Tomašovič

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 3 (10x hodnotené)