novinky z radnice

Počas posledného štvrťroka dosiahol počet ľudí na Zemi sedem miliárd. Nepredstaviteľné číslo. Množstvo, pri ktorom mrazí. Z pohľadu striktne matematického či biologického sa pritom jednotlivec stráca. Ak však použijeme rozum a reflexiu, ktoré nás odlišujú od ostatných živočíchov, odkrývajú sa obrysy zmyslu ľudskej existencie. Kontúry sú viditeľné na pozadí celku, ktorého sme súčasťou. Celku, ktorý síce nedokážeme obsiahnuť, no spoluvytvárame ho. Vedomie siedmich miliárd obrusuje hrany prehnaného postavenia jednotlivca vo svete. Nekrúti sa len okolo nás. Túto pokornejšiu perspektívu potrebujeme čoraz naliehavejšie pretaviť do myslenia a konania. Hlavne vo vyspelejšej časti sveta. Technické vymoženosti, nekontrolovateľná riava informácií a tovary na dosah ruky vytvorili prehnané ilúzie. Ilúzie moci a neotrasiteľnosti. V ich mene a v presvedčení, že máme právo na pohodlie a blahobyt, sme opustili cesty, skúsenosti a rady predchádzajúcich generácií. Starosť a úctu k iným nahradila starosť o seba. Tradícia sa stala folklórom. Vydali sme sa cestou bezstarostnosti a žijeme na vlastnú päsť. So všetkými negatívnymi dopadmi na spoločenstvo i zem. 
Nestratiť sa v nej, nezostať bezvýznamným číslom pri siedmich miliardách, znamená vrátiť sa z krúženia okolo seba k vedomiu kontinuity a celku. Každý z nás ho tvorí svojím videním sveta. Videním, ktoré sa upravuje v kontexte prežitého. Nie iba sprostredkovaného médiami, ale toho, ktoré sa nás reálne dotklo cez iných. Tých, ktorí svojím videním rozširujú náš obraz. Neobsiahneme ho vo všetkých tých miliardách pohľadov, no udržíme naň odkaz, ak budeme rešpektovať vlastné obmedzenie. To berie vážne nielen pohľady živých, ale aj tých, ktorí nám odovzdali svoje najpodstatnejšie skúsenosti k prežitiu: rodičov, tradíciu a kultúru. Vďaka nim sme vyrástli a vďaka nim tu majú svoje miesto aj Vianoce. Nie v zúženom pohľade nákupných horúčok. Ale v posolstve daru života. Života, v ktorom má svoje nenahraditeľné miesto i to najnepatrnejšie dieťa a každý človek. Života pokračujúceho ďalej, prekračujúceho priestor i čas. Aj prostredníctvom nás, ak stojíme na strane zodpovednosti zaň. Na strane udržujúcej perspektívu i možnosti neuchopiteľného celku. Kontinuita života v ňom dáva zmysel každému jednotlivcovi.  
Pavol Tomašovič

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 2.9 (13x hodnotené)