novinky z radnice

Pri jednej z turistických prechádzok mi nadšený geológ rozprával o pohorí, na ktorom robil niekoľkoročný výskum. Vrstvenie jednotlivých zložiek zeminy, kamenia a postupne hnijúcich drevín vytvorilo po tisícročiach nielen obdivuhodnú prírodnú scenériu, ale i zásobáreň vzácnych surovín. Nálezisko bolo zdrojom obživy celého regiónu.
Na rozprávanie som si spomenul pri výmene kalendára na svojom stole. Plynúci čas v prírode rokmi uchovával priestor pre život a vytváral nové zdroje a možnosti pre nové živočíšne druhy. I v ľudskom spolužití je prirodzene zakódovaný proces obnovy života. Za predpokladu porozumenia významu v rámci celku života a živých tvorov. Kultúra a myslenie podľa stupňa porozumenia sveta vrstvila do tradície spojivá vzácnych skúseností, dôležitých pre prežitie spoločnosti a jednotlivca v nej. Už dlhšie si však kladiem otázku, aké prvky hodnôt ukladá do tohto vrstvenia skúseností a múdrosti života moja generácia. Ide totiž o hodnoty, ktoré nezhnijú a nevyčerpajú sa jedným životom. O hodnoty, ktoré odolajú času i pôsobeniu okolia. Naša viera v jednotlivca, ktorý je viac ako spoločnosť, viera vo vlastné schopnosti a presvedčenie, že každý je strojcom svojho šťastia, rokmi stratila silu presvedčivosti. Jej nositeľmi ostali len arogantní obhajcovia vlastnej pravdy a mladá generácia, ktorá mala „šťastie“, že sa ich ešte život, napriek plynúcemu času, nedotkol vo všetkých jeho odtieňoch. Nemožno im to ani vytýkať. Pokoru im nemal kto v čase nadšenia, budovania či presadzovania individuálnych predstáv odovzdať. Obzerajúc sa za plynúcim časom máme síce formálne demokraciu, no nie sme demokrati. Stali sme sa samostatným štátom, no hrdosť bez mihnutia oka predáme. Politici presadzovaním lobistických skupín, lekári stratou citlivosti k iným, športovci vidinou rýchlych peňazí, novinári videním iba negatív či senzácií, a tak každý z nás uprednostňovaním zisku pred spolutvorbou.
Neplatí to však, našťastie, pre všetkých vyššie spomínaných a ani o všetkých nás občanoch. Stále stretávam medzi nami ľudí, čo vnímajú nielen seba, ale i súvislosti a sú ochotní pomôcť a s poctivými ľuďmi tvoriť. Netreba podliehať rezignácii. No raz začas si potrebujeme ujasniť, čo vrstvíme pre budúcu generáciu dnes. Je to len hromada skládok, vyrúbané lesy, znečistené rieky a nedýchateľný vzduch?
Chcel by som byť nadšeným geológom ľudských sŕdc, ľudského myslenia, ktoré uchovávajú vzácne skúsenosti pre iných. Verím, že tak ako v predchádzajúcich rokoch i počas ďalších dní bude ich výskyt dostatočný. Potrebujem ich i aj pre upevnenie vlastného nedokonalého snaženia a hľadania vrstiev, ktoré nezničí čas.
Pavol Tomašovič

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 3 (9x hodnotené)