novinky z radnice

Po nevýraznom začiatku zimy sa prelom prvých dvoch mesiacov v roku niesol v znamení extrémne nízkych teplôt. Klesli tak hlboko pod nulu, že ma prinútili siahnuť po čiapke. No spoločenský život na Slovensku nezamrzol. Vrel v znamení predvolebných rétorík, goríl, sasaniek a iných káuz. Intenzita vrenia i manipulácie vykypela miestami až do plných námestí. Na nich si v priestore anonymity našli živnú pôdu aj rôzne extrémne prejavy. Schladil ich až zamŕzajúci tok z vodného dela. Má to aj svoju symboliku: Násilím riešené sklamanie by v nás malo navždy zmrznúť. Nie je to cesta, ako vyjsť z bludného kruhu systému. Len zužuje riešenia na silu a nenávisť. No aj priestor, v ktorom niet vinníkov, kde zodpovednosť odišla do zabudnutia a moc beztrestne mení spoločné na súkromné, by sme mali opustiť. Skôr ako nás dostihne rozpad základných vzťahov. Jeho rysy sú už čoraz zreteľnejšie. Reč, ktorou rozprávame a pomenovávame javy a skutky, sa nezhoduje s realitou. Buďme objektívni. Nielen vo veľkej politike, ale aj v živote nás, ľudí bez moci, ťahajú predsavzatia a sľuby za kratší koniec. Dôveru v susedov, priateľov, kolegov nahrádza závisť a nedôvera. Odtiaľto treba hľadať cesty späť k rozširovaniu kruhu dôvery. Vrátením zrozumiteľnosti a pravdovravnosti reči. Zosúladením skutkov a slov. Patrí k tomu i poznanie, že miestom, kde sa zhoda slov a skutkov overuje, nie sú médiá. Odrážajú iba časť reality. Tú, ktorá chce byť videná či počutá. Ide o vyňatie javov z kontinuity a kontextu celku. Médiá i internet sú tak iba impulzom na premýšľanie, no nie zárukou pravosti či potvrdením stavu vecí. Pre pevnú pôdu pod nohami sa musíme oprieť o inú skúsenosť. O tú, ktorú budeme spoluvytvárať s inými. Upevňovaním dôvery v reálnom živote. Vytváraním vzťahov, priateľstiev a spolkov, kde môžu vyrásť i politici, ktorí budú vďaka prostrediu spoluzodpovednosti nositeľmi hodnôt. Viem, znie to možno naivne a ide o beh na dlhé trate. No, bojím sa, že všetky ostatné skratky sú životnými skratmi. Od budovania vzťahov len cez virtuálne siete, cez bezhraničnú dôveru ideálnej politickej strane, až k naivnej predstave politika – spasiteľa. Negatívne dôsledky podobné zjednodušeným riešeniam zvykne mať aj rezignácia. Niet koho voliť! – je v prvom momente možno lákavým sloganom, no ak ho domyslíme, má veľmi blízko ku konštatovaniu, že môj názor je jediný správny. Je pravdepodobné, že systém, ktorý sme nazvali demokraciou, má s politickým ideálom zhodnú len fasádu. Ak je to tak, treba začať hľadať a tvoriť spoločne žité hodnoty. No pred extrémami si chránim hlavu čiapkou.
Pavol Tomašovič

 

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 3 (11x hodnotené)