novinky z radnice

V dobách, keď naši predkovia žili v symbióze s prírodou, patrila jar k obdobiam nádeje. Pučiace stromy a vzchádzajúce obilniny prinášali po obdobiach zimy a po ťažkých prípravných prácach na poli prvé príznaky budúcej úrody. Nádej sa opierala o skúsenosť a o vynaloženú námahu. Stála na úcte k pôde, stromom, úrode i k svetu, ktorého bol človek súčasťou.

V ňom pôda patrila rodu či generáciám. Jednotlivci boli len jej dobrí alebo zlí správcovia. Vnímanie celku prekračujúceho život človeka uchovávalo svet a úctu k životu.
Dnes sa nás zmena ročných období takmer ani netýka. Bez čakania na dozretie, niektorí i bez námahy, siahame po plodoch zeme v regáloch supermarketov. V ktorúkoľvek ročnú dobu máme k dispozícii všetko od nevyhnutného až po nepotrebné. Strácame úctu k práci i k pôde ako živiteľke. Stala sa pre nás skôr parcelou na najvýhodnejšiu kúpu či predaj. Na budúcnosť zeme ako zdroj obživy nemyslíme. Stromy už nie sú symbolom života, zdrojom ovocia a zdravého ovzdušia. Zavadzajú nám pri zaberaní územia, vadia vo výhľade, ustupujú hromadeniu betónu pri budovaní ciest, parkovísk či stavbe domov. Zanechávame po sebe nezmazateľné stopy pustošenia. Svet i pôdu využívame pre krátkodobé ciele a celok i budúcnosť generácií nás prestali trápiť.
Skúsenosť tradície sme v pýche rozumu, okúzlení výsledkami vedy, odstavili na vedľajšiu koľaj. Námaha je ponižujúca a nepokladáme ju za nevyhnutnú súčasť života. Niet sa čo diviť, že sa vytratila i nádej. Za múrmi našich domov zima síce strieda jar, no v našich srdciach a ani v mysli neprichádza spolu s ňou aj radosť zo života. Prevláda chlad vzťahov, kalkulácia činov a skutkov cez slávu a peniaze. V atmosfére nedôvery niet podmienok na vzchádzajúcu nádej.
Premrznutú zem prebúdzajú v prírode k životu čoraz intenzívnejšie lúče slnka. Jar a s ňou zviazanú nádej na pôde našich osobných vzťahov musíme prebudiť vlastným pričinením. Vlastným lúčom ochoty, počúvaním, vnášaním spravodlivosti a lásky vzniká impulz k prebúdzaniu. Vnútornou nádejou a vierou, že môžeme vzájomne vytvoriť spoločnosť ľudí s úctou k životu, človeku a k svetu, ktorý ho presahuje. Spoločenstvo presiaknuté svetlom porozumenia je i nádejou pre zem a jej budúcnosť.
Pavol Tomašovič

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 2.9 (11x hodnotené)