novinky z radnice

Staré raritné divadelné plagáty z obdobia po prvej svetovej vojne. Nielen tie možno nájsť v samostatnej expozícii pri Štúdiu v Divadle Jána Palárika v Trnave v suterénnych priestoroch prevádzkovej budovy. Divadlo si dočasne zapožiča lo plagáty zo zbierky milovníka umenia a trnavského lokálpatriota Bohumila Chmelíka. A ako spomínaná zbierka vôbec vznikla? Podľa majiteľa všetkému pomohla náhoda. „Pred vyhodením som zachránil kopu starých poskladaných papierov. Keď som ich rozbalil, zistil som, že všetky sú z tlačiarne Ferka Urbánka v Trnave. Čo ma prekvapilo, u väčšiny plagátov je vročenie 1919 – 21. Mnohí sa čudujú, ako je možné, že v tom čase, krátko po vojne, bol taký čulý kultúrny život v Trnave,“ hovorí na margo aktuálnej expozície Bohumil Chmelík.

Ferko Urbánek zomrel v roku 1934 a ako spolumajiteľ tlačiarne Urbánek a spol. v Tr- nave zasiahol do vydávania slovenských kníh v medzivojnovom období. Podľa plagátov z produkcie spomínanej tlačiarne sa dá aj zmapovať, ako fungoval kultúrny život v našom meste. Tlačiareň Ferka Urbánka totiž netlačila len knihy, plagáty podujatí, ktoré sa odohrávali v mestskom divadle, ale objednávkovo tlačila propagačné materiály aj pre hosťujúce súbory. „Ten život bol podľa plagátov skutočne veľmi pestrý, napríklad, aktivity domácich – miestnych, amatérov, či divadelné a kultúrne aktivity Slovenskej národnej jednoty, Sokola a iných. V čase po vzniku Československej republiky k nám prichádzali aj mnohí českí umelci či bratislavské súbory,“ popisuje jednotlivé plagáty Bohumil Chmelík. Divadelný plagát Aj v expozícii môžeme vidieť nielen atmosféru prvej polovice dvadsiateho storočia, zaujímavú grafiku a lákavý typografický spôsob vtedajších propagačných materiálov, ale ponúkajú aj celý rad ďalších kurióznych údajov, napríklad cenu vstupenky, možnosti občerstvenia počas predstavenia, informácie o účinkujúcej kapele počas prestávky a podobne. Kolorit vtedajšieho obdobia dotvára aj jazyk (slovenčina, čeština i nedefinovateľný typ „českoslovenčiny“) a nevšedné klišé používané v jazyku propagácie toho obdobia. Zo zaujímavých súborov, ktoré v tom čase v Trnave pôsobili, stojí zaiste za to spomenúť Dramatický odbor krúžku stenografov českej účetníckej poddôstojníckej školy v Trnave, ktorý vyvíjal aj kultúrne aktivity. „Čulosť vtedajšieho života dosvedčuje aj to, že spomínané české súbory sa k nám radi vracali. Napríklad, Operný, operetný a činoherný zbor riaditeľa Otakara Nováka vystupuje koncom novembra 1919 a už 2. decembra v spomínanom roku opäť prichádza, aby uviedol operetu, operu a činohru.“ Zaujme zaiste napríklad aj plagát na honosný spomienkový program na Milana Rastislava Štefánika pri príležitosti 2. výročia jeho úmrtia, ktorý bol 3. mája 1921 v Trnave. „Prekvapujúci je program – Beethovenova ouvertúra, prednáška o Štefánikovi, účinkovanie Speváckeho združenia trnavského, príhovor Ferka Urbánka, uvedenie Rossiniho skladby, premietnutie filmu Pohrab Štefánikov a na záver vystúpenie Speváckeho združenia trnavského,“ hovorí Bohumil Chmelík. Hra Strídža spod hája je jediným zachovaným plagátom inscenácie Ferka Urbánka, ktoré tlačila aj jeho tlačiareň.
Divadelný plagát
Uviedol ju Vzdelávajúci odbor Slovenskej národnej jednoty v Trnave v mestskom divadle a dokonca Ferko Urbánek hral jednu z postáv. Urbánek bol práve predsedom odboru tejto jednoty. Na výstave nájdeme aj niekoľko kuriozít. Napríklad na plagáte z roku 1921 v kine Urania, ktoré bolo v mestskom divadle uviedli film Leva Tolstého Vzriesenie. „Polovica tohto plagátu je slovenská a polovica plagátu nemecká. Mnoho plagátov je písaných aj v češtine preto, lebo po prvej svetovej vojne do Trnavy prišlo relatívne dosť českých občanov. Myslím, že sa celou zbierkou bude musieť zaoberať odborník, teatrológ či historik, pretože v nej sú aj niektoré tlače, ktoré aj priamo nesúvisia s divadlom. Napríklad, pozvánky na plesy, zábavy či komerčné typy výtlačkov. Zbierku si viem skutočne oceniť až teraz. Pre mňa z nej vyvstal záver, že žiadne staré veci by sme nemali vyhodiť, ale najmä popremýšľať, či nie sú aj historickým, pamiatkovým dokumentom,“ povedal na margo výstavy Bohumil Chmelík. Výstava je prístupná pred každým predstavením v Divadle Jána Palárika.

Martin JURČO, foto: archív redakcie

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 3 (1x hodnotené)