novinky z radnice

Pri nedávnej ceste vlakom som si uvedomil, ako na poliach a lúkach rok čo rok miznú ľudia obrábajúci pôdu. Nejde len o nahradenie ťažkej práce technikou, ale aj o vytrácanie záhumienkov a políčok. No vytráca sa i bežná fyzická práca v mestách. Poctivo vymiesené a nakysnuté cesto na chlieb nahrádza zamrazený polotovar z neznámych končín. Remeselníkov dávno vytesnili stroje a výrobky na jedno použitie. Stredná i staršia generácia má v pamäti prvomájové sprievody. Zideologizovaním podstaty tohto sviatku sa, žiaľ, pôvodná podstata práce ešte viac zahmlila. Zhruba do polovice 19. storočia bola práca prirodzenou súčasťou života. Popri zabezpečení životných potrieb dodávala zmysel ľudskému úsiliu a námaha prinášala i pocit uspokojenia. Pri väčšine povolaní videl pracujúci výsledok svojej námahy. Technologickým pokrokom, odtrhnutím človeka od podstaty práce sa pôvodný cieľ – obstarať obživu, zdokonaliť seba a kultivovať prírodu – redukuje len na zisk. Stráca sa pôvodná spoluzodpovednosť za výsledok i dôsledok pôsobenia na okolie. Rozhodujúce nie je to, či práca napĺňa osobnosť, ale určujúca je výška platu. Nezamestnanosť síce stále hrozí, ale v povedomí mladšej generácie je práca skôr nevyhnutnou nutnosťou ako existenčným naplnením. Lákavé sú zamestnania, kde sa človek nenarobí, ale zarobí. Nevyhnutné práce od obrábania pôdy, cez upratovanie až po poctivé pekárske umenie sú posudzované ako druhoradé. Zvykli sme si, že tí, ktorí vytvárajú prácou konkrétne hodnoty, sú platení menej než tí, ktorí s výsledkom práce iných ďalej narábajú. Od reklamy, manažérov, obchodných reťazcov až po správcov financií či počítačových sietí. V zložitom mechanizme vzťahov sa vytráca tvorca. I samotná fyzická práca rýchlo mizne z pohľadu. Médiá zaujímajú skôr výsledky než človek, ktorý na nich pracuje. Každodennosť, monotónnosť a námaha sú nezaujímavé. Všetko by bolo v poriadku, ak by úmerne s ubúdajúcou fyzickou prácou stúpala spokojnosť, úroveň života, kultúry a ducha spoločnosti. To však nie je isté. Ak zoberieme do úvahy, že tí, ktorí majú odovzdávať vzdelanie, kultúru a myslenie, nie sú spoločensky primerane docenení, je asi naivné očakávať kultúrnosť. Nie som zástancom návratu k ťažkej a namáhavej práci a vôbec nie k okázalým manifestáciám sviatkov práce. No poctivej práci by sme mali vrátiť primerané miesto. Predovšetkým ľuďom, ktorí ešte dnes napriek spoločenskému neohodnoteniu vidia zmysel svojho povolania nielen v peniazoch.
Tí uchovávajú pôvodný a pravdivý cieľ ľudskej námahy.
Pavol Tomašovič

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 3 (8x hodnotené)