novinky z radnice

A naozaj musíš? Táto veta môjho syna ma zneistí pri každom odchode z domu za povinnosťami či za dohodnutými stretnutiami. Netreba ani pohľad do očí, aby otázka z jeho úst rozkývala základmi môjho presvedčenia. Niekedy i vyzúva topánky, ktoré už boli na nohách. Po odznení jeho slov sa to, čo som dovtedy považoval za nutnosť, dostáva do úplne iného svetla. S ním prichádza i prehodnotenie priorít. Naozaj musím? Alebo môžem, či lepšie povedané, chcem?
Odpovede na tieto otázky by sme mali hľadať nielen pri výčitkách našich detí. Skryté sú za mnohými pre nás už samozrejmými činnosťami, ktoré konáme akoby zo zvyku. Dávno sme ich nevystavili konfrontácii s vlastným smerovaním či vnútorným presvedčením. Naozaj sa musíme deň čo deň vystavovať spŕške negatívnych informácií z médií, ktoré zneisťujú nielen našu nádej na dorozumenie, ale i podstatu spoločenského života? Sme nútení kupovať všetko, čo reklama a obchod podsúvajú pod zámienkou zľavy či zidealizovanej predstavy šťastia? Nevieme sami, čo skutočne potrebujeme a čo je nadbytočné? Čo vlastne môžeme a čo chceme? Sú to naozaj naše rozhodnutia? S každým ujasnením týchto otázok, vlastnej vôle i cieľa existencie prichádza aj odmietnutie iných príležitostí. Je to prirodzený dôsledok slobody v rôznosti možností. Výberom jednej zanechávame iné. V danom čase a priestore môžeme žiť iba jeden život a prežívať iba jedno rozhodnutie. A zaň niesť zodpovednosť i radosť z prežitého. Pri uvedomení si tohto základného princípu rozhodovania lepšie porozumieme sebe, svojmu miestu vo svete, ale i vlastnému podielu na rozhodnutiach, ktoré každý deň konáme. Je to cesta zo zatrpknutosti, závisti, z vnímania života pretekajúceho nám len medzi prstami i z ustavičného hľadania nepriateľov.
Nie osud, šťastie, náhoda či iní rozhodujú o živote, ale v prvom rade sú to naše rozhodnutia. Na tejto ceste porozumenia sa dá z našich rezignovaných postojov na svet, na pomery v spoločnosti či vo vzťahoch, ktoré vytvárame, vykresať aj iskru nádeje. Je ňou každý z nás v okamihu, keď sa rozhoduje a prijíma spoluzodpovednosť za rozhodnutia i za vzťahy, ktoré tvorí.
Ujasnenie smerovania, cieľov a rozhodnutí pomáha nielen nám korigovať a hľadať východiská, ale pomáha aj našim deťom orientovať sa vo svete. Vďaka technologickému pokroku nájdu síce množstvo informácií na internete, ale s otázkami existencie, rozhodovania a hľadania odpovedí na „musíš, či chceš?“ by mali byť konfrontovaní v prvom rade s tými, ktorí ich majú radi. Nielen sebaistými odpoveďami, ale i spoločným hľadaním dobrých riešení. To by sme však nemali chápať ako povinnosť, ale ako naplnenie vnútornej túžby vyvierajúcej z hĺbky nášho srdca.
Pavol Tomašovič

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 3 (13x hodnotené)