novinky z radnice

Menej kamiónov, čistejší vzduch a plynulejšia doprava. To si Trnavčania sľubujú od nového severného obchvatu Trnavy, ktorý 20. júna 2012 slávnostne otvoril minister dopravy Ján Počiatek. Projekt, ktorého výstavba bola rozdelená do troch etáp, trval niekoľko rokov a spolufinancovala ho Európska únia prostredníctvom Operačného programu Doprava.

„Severný obchvat zásadne zlepší dopravnú situáciu v Trnave a zároveň spĺňa všetky ekologické a ekonomické parametre, ktoré sú cieľom projektov financovaných Európskou úniou. Odľahčenie od tranzitnej dopravy smerujúcej na Záhorie pozitívne pocítia jednak obyvatelia dotknutej časti mesta, a tiež vodiči znížením energetických a časových strát. Ministerstvo dopravy výhľadovo počíta s výstavbou juhovýchodného obchvatu, ktorý by obdobne riešil tranzitnú dopravu smerom na Modru a Pezinok,“ uviedol minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján Počiatek.
Hlavným cieľom projektu bolo vylúčiť tranzitnú dopravu z centra mesta Trnavy a tým minimalizovať negatívne vplyvy dopravy na životné prostredie (zníženie hluku a emisného zaťaženia), zvýšiť bezpečnosť cestnej premávky a zlepšiť parametre cesty I/51 (šírkové usporiadanie, smerové a výškové vedenie, návrhová rýchlosť). Výstavba obchvatu pozitívne ovplyvnila možnosti urbanizácie mesta doplnením chýbajúceho segmentu vyššej dopravnej infraštruktúry, ktorá nadviaže na diaľničný privádzač (D1) a na sieť rýchlostných ciest (R1). Územie sa zároveň stalo atraktívnejším pre investorov a prepravcov.
Dopravná intenzita na starej ceste každý rok stúpala. Napríklad na Trstínskej ceste bol počet prechádzajúcich vozidiel v roku 2005 vyše 20 tisíc denne, v roku 2010 už vyše 23 tisíc a predpoklad na rok 2015 bol už takmer 26 tisíc áut denne.
Celkové náklady na viac ako 4,5 kilometrový obchvat, ktorý vznikal v troch etapách počas niekoľkých rokov, dosiahli viac ako 33 miliónov eur. Z nich 23,5 milióna eur tvorí príspevok Európskej únie, zvyšok bol financovaný zo štátneho rozpočtu.
Tlačová správa Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
Foto: Robert Jalovec

Krátko z histórie severného obchvatu
Severný obchvat Trnavy bol v územnom pláne mesta už od roku 1977. Po obnovení samosprávy začalo vytvárať Mesto Trnava tlak na všetky vlády, aby sa severný obchvat Trnavy dostal do štátneho rozpočtu a čím skôr sa začala jeho výstavba. Tieto snahy sa premietli do reality v auguste 2006, keď sa začala výstavba prvej etapy obchvatu, ktorá je v prevádzke od decembra 2008.
Na ňu nadviazala v máji 2009 druhá etapa s dĺžkou 1,9 km, dohotovená bola v decembri 2011.
Tretia etapa s dĺžkou 0,9 km sa začala v marci 2010. Jej súčasťou bolo pokračovanie cestného objektu a vyústenia do mimoúrovňovej križovatky s napojením na miestnu komunikáciu.
Súčasne s lobovaním za výstavbu severného obchvatu si trnavská mestská samospráva uvedomovala nevyhnutnosť riešiť dopravnú situáciu v meste aj výstavbou južného obchvatu, s cieľom odľahčiť od tranzitnej dopravy najmä Nitriansku, Tamaškovičovu, Bratislavskú a Zelenečskú ulicu. Aby urýchlila projektové prípravy a začiatok realizácie, na vlastné náklady dala vypracovať projektovú dokumentáciu pre územné rozhodnutie. Súhlasne sa o potrebe urýchliť výstavbu južného obchvatu Trnavy vyjadril v roku 2010 aj bývalý minister dopravy Ján Figeľ.
Predstavitelia mesta Trnavy sú rozhodnutí neúnavne pokračovať v snahe dosiahnuť čo najskorší začiatok výstavby južného obchvatu aj u súčasnej vlády.

Zatiaľ nehodnotené