novinky z radnice

Niet vari – okrem radnice – na Hlavnej ulici v Trnave tak navštevovaného domu, ako je objekt s pasážou, ktorému sa kedysi hovorilo Kaviareň Thalmeiner – po „trnafsky Tálik“, či neskôr Krym. Priznám sa, že som desiatky rokov chodil okolo neho a často počúval vábivé tóny skvelých hudobníkov, ktorí tam pravidelne koncertovali. Okrem klasického slovenského tanga, populárnych songov, zaznievali tam aj bluesové evergreeny či svetové swingové hity, často v podaní dobových speváckych celebrít. Ak ste vošli do luxusnej empírovej kaviarne s lákavým interiérom, intimitou boxov, prišiel pred vás elegantný pán s motýlikom a s úctivým úklonom i úsmevom vám ponúkol ponukový kartón, nedalo sa odolať. Bol to pocit, že ste v „šedom okolí“ spoločnosti boli odrazu váženým občanom. Preto niet divu, že sa tam vracali celé generácie a opäť hľadali ten „svoj box“, kde pre týždňom či rokom sedeli.

Ako to už býva, každá krásna pieseň má koniec, ale neznamená to, že nádherné minulé pocity sú iba odložené na policu spomienok. Dnešné generácie opäť prechádzajú pasážou tohto domu, ktorá spája Hlavnú ulicu s Trojičným námestím a Dolnopotočnou ulicou a ani si neuvedomujú, že pred dvadsiatimi rokmi tu táto pasáž nebola. A neboli tu ani žiadne obchodíky, firmy či záhradná piváreň. Aj mňa inšpirovali tieto zmeny, aby som sa pozrel na dejiny tohto domu a hlavne na ľudí, ktorí tvorili časť jeho histórie, úplne z iného brehu. Dalo by sa povedať – skúsil som poodhaliť kúsok tajomstva z jeho histórie.
Väčšina domov v historickom jadre Trnavy a obzvlášť v centre mesta je postavená na stredovekom základe. I tu stál kedysi dvojpodlažný honosný patricijský dom priechodného typu, ktorý bol v polovici 18. storočia barokovo upravený. V prvej tretine 19. storočia poslednou barokovo-secesnou prestavbou jeho frontálna časť nadobudla dnešnú podobu. Dokladom je aj dobové schodište v podbrání, zvýraznené železnými kovanými klasicistickými mrežovými dvermi datovanými rokom 1830. Je viac ako pravdepodobné, že už v tom čase tu bola kaviareň, ktorá sídlila za monarchie na Rákoczi Ferencz utca, alebo jednoducho na Nagy utca, ako znel najčastejšie používaný názov hlavnej ulice. Je pozoruhodné, že práve na tejto ulici – v tom čase v dome č. 13 – bola podľa daňových súpisov registrovaná prvá kaviareň už v rokoch 1817 – 1818, neskôr v rokoch 1821 – 1822, potom po prestavbe objektu v rokoch 1839 – 1840 ako aj v rokoch 1850 – 1851.
Kaviarenská tradícia tu pokračovala aj v 2. polovici 19. storočia, kedy sa vystriedalo viacero majiteľov tejto živnosti (ako uvádza Roman Macura v článku Trnavské kaviarne a kaviarnici 1719 – 1850, Novinky z radnice, február 2012) fungovanie kaviarne je datované podľa daňových kníh, ktoré sa neviedli podľa kalendárneho roka, ale podľa vojenského roka (od 1. novembra do 31. októbra). Skutočne luxusná kaviareň tu bola zriadená až na konci 19. storočia a do roku 1919 niesla názov CAFFE OTTHON (domov, otčina), ktorú si naši starí Trnavčania prezývali jednoducho „Otónka“.
Do nášho príspevku sme si vybrali jednu kapitolku z histórie tohto domu. Jeho vlastníkom bol v tom čase vážený mešťan Dr. Karol Bogsch – (*1879 Bratislava † 1934 Trnava) – známy trnavský a krajinský advokát a funkcionár krajinského a mestského zastupiteľstva v Trnave, ktorému patril celý areál domu aj s kaviarňou (na fotografii s manželkou Eduardou). Okrem toho, že bol významným a uznávaným advokátom už za monarchie, neskôr zastával aj dôležitú funkciu v presbytériu evanjelického a. v. cirkevného zboru – kde bol hlavným advokátom cirkevnej obce. Treba spomenúť, že túto funkciu vykonával bezplatne plných dvadsať rokov, za čo mu ev. a. v. cirkevná obec priznala významné ocenenia a náležitý honor. Manželka Eduarda Bogschová (1886 – 1969 ) rodená Borovanszká patrila taktiež medzi popredné dámy v Trnave. Mala ušľachtilé vlastnosti sociálneho cítenia a podporovala viaceré charitatívne projekty. Venovala sa aj zbieraniu starožitností a umeleckých predmetov. Jej brat Dr. Ladislav Borovánszky (na fotografii) bol významnou osobnosťou – senátnym predsedom krajského súdu v Bratislave. (†1940)
Do osudov tejto rodiny a domu vstupuje aj rodina Thalmeiner, ktorá pochádzala z obce Bizonya neďaleko Bratislavy (dnes na území Maďarska), ktorá je ešte i dnes internacionálna, žijú tam rodiny s pestrým genetickým pôvodom – Maďari, Nemci, Slováci a najmä Chorváti a jedna z tabuliek pri vstupe má označenie v chorvátštine – Bizonja. Podľa dostupných materiálov táto rodina začínala podnikať v pohostinstve a okrem iného prevádzkovala aj kantínu v priestoroch bývalej vojenskej nemocnice – dnes Západoslovenské múzeum. Po etablovaní v tejto činnosti, konkrétne po páde monarchie, nadviazala kontakt s rodinou Dr. Bogscha. Na sklonku 20. rokov minulého storočia nadobudla rodina Thalmeinerovcov živnostenské oprávnenie. Ich syn pán Ferdinand Thalmeiner absolvoval požadované odborné vzdelanie a oprávnene tak získal honosnú kvalifikáciu „kaviarnika“. Novou zmluvou si prenajal prevádzku v kaviarni, ktorá sa v tom čase volala už Kaviareň Európa.

Rodina Thalmeinerovcov bola klasickou famíliou s „monarchistickou etiketou“ znalosti viacerých jazykov. Samotný pán Ferdinand Thalmeiner (na fotografii vľavo s rodinou Borovánszkych) bol príjemný, vzdelaný človek, ktorý na prvé miesto vo svojom živote kládol povinnosť byť profesionálnym šéfom, a snažil sa uspokojovať aj tie najnáročnejšie požiadavky svojich hostí. V tomto duchu si vyberal aj personál, ktorý popri ňom nadobudol nadštandardnú úroveň. Hoci sa kaviareň oficiálne nazývala Kaviareň Európa – ako stredisko miestnej spoločnosti na vtedajšej Masarykovej ulici, do obchodného registra sa už v 30-tych rokoch 20. storočia vžilo pomenovanie Kaviareň Thalmeiner – ako hudobná kaviareň. Tento názov pretrval aj v rokoch 1940 – 1945, kedy sa zmenil len názov ulice na Hitlerovu. Pán Ferdinand Thalmeiner s rodinou býval v pravom prízemnom krídle budovy a prevádzkovateľom kaviarne bol až do roku 1948.
V roku 1949 sa vyprofiloval nový podnik, tzv. „Hostiteľský kombinát mesta Trnavy“ – ako komunálna správa. Jeho úlohou bolo postupne preberať správu a riadenie v pohostinských zariadeniach. Samozrejme, že sa riešili predovšetkým aj personálne otázky. Z vedenia týchto zariadení sa odstránili ich majitelia a prevádzkovatelia. Po tejto čistke v roku 1953 už bol proces úplného poštátnenia ukončený a vznikol nový podnik Reštaurácie a jedálne (RAJ), už vedený novými kádrami.
Samotný pán kaviarnik bol nedôstojne šikanovaný nastupujúcim režimom, musel opustiť Trnavu, časť jeho osobného majetku a nábytok utrpeli veľké ujmy. Žil so svojou rodinou synom a dcérou v Bratislave – a dožil ako pracovník zberných surovín. Kaviareň premenovali na Kaviareň Krym, ulicu na Stalinovu a neskôr na ulicu Februárového víťazstva. Spomínanú kaviareň však prevádzkovali odchovanci školy pána Thalmeinera, najmä pán Rudolf Keék a neskôr pán Rudo Modzga, ktorí ešte stihli odovzdať štafetu Jánovi Zavarskému, ako poslednému v reťazci vrchných kaviarnikov. Tento stav trval do roku 1991. Pre zaujímavosť je potrebné úsmevne uviesť, že aj v bývalom režime bola ostrá konkurencia medzi pracovníkmi hotela a kaviarne Imperiál, ktorých volali „imperialisti“ a kaviarne Krym, ktorých volali „kriminalisti“.
Takmer podobný osud čakal vdovu p. Edu Bogschovú, bývalú vlastníčku domu. Vtedajšie vedenie mesta ju postupne vytláčalo z jej bytu na prvom poschodí kaviarne (dnes tam vedie schodište so spomínanou historickou mrežou datovanou rokom 1830). Do jej tzv. „nadštandardného bytu“ dávali postupne ďalších a ďalších nájomníkov, až ju napokon nechali dožiť v jednej izbičke. Zomrela v roku 1969 a bola pochovaná nie s manželom, ale zaopatrená sviatosťami na novom cintoríne na Ulici T. Vansovej. Manželia Bogschovci boli bezdetní, a preto si osvojili synovca Ladislava Borovanského (1918 – 1999). Práve Ladislav Borovanský bol bratrancom významnej kunsthistoričky Alžbety Guntherovej- Mayerovej. Jeho sestra Eduarda Borovanská bola ako sirota vychovávaná u rodičov v tejto rodine. Treba dodať, že pani profesorka PhDr. Alžbeta Guntherová-Mayerová (1905 – 1973) sa okrem iného významne pričinila spolu s Dr. Ovídiom Faustom aj o vznik Krajského múzea v Trnave v roku1954 – terajšieho Západoslovenského múzea. Jej dom na Panenskej ulici v Bratislave bol označený pri príležitosti stého výročia jej narodenia pamätnou tabuľou.
Po roku 1990 sa rodina Ferdinanda Thalmeinera síce uchádzala o obnovenie kaviarenskej činnosti na hlavnej ulici v Trnave, no na jej obnovu nemali potrebné finančné zdroje. Rozhodujúcim faktom bola skutočnosť, ako sa preukázalo v právnej argumentácii a v katastrálnej evidencii – dom im nepatril, boli evidovaní iba ako prevádzkovatelia kaviarne.
Podľa platných zákonov v roku 1991 od rodiny Borovanských získal tento významný dom akad. maliar Peter Günther s rodinou. Noví majitelia po tomto reštitučnom akte a ekonomickom vyrovnaní investovali do obnovy celého areálu domu, nádvoria a záhradnej reštaurácie značné finančné prostriedky. Boli realizované nové inžinierske siete, obnovený krov, strešná krytina a nanovo prebudovaná záhradná časť – dnes piváreň. Súčasne má tento komplex polyfunkčný charakter s priechodnou pasážou a jeho kaviarenskú tradíciu reprezentuje útulná kaviarnička v priestoroch predného nádvoria. Od roku 1989 je dom zapísaný do zoznamu kultúrnych pamiatok. Pri príležitosti vstupu Slovenska do EÚ v roku 2004 bol daný na fasádu plastický nápis PASSAGE EUROPA.
Napriek skutočnosti, že objekt bol obnovený v súlade s pamiatkovými normami a je udržiavaný v plnej funkčnosti, akosi mu chýba jediný šarm – a to obnovená kaviareň priamo do Hlavnej ulice, ktorá bola celé dve storočia kultovým centrom kaviarenského života mnohých generácií. Priznám sa, že mi nedalo svedomie, aby som sa nespýtal majiteľa domu, či neuvažoval o tomto kroku. Jeho odpoveďou bolo konštatovanie, že o obnovení kaviarne uvažoval už v roku 1992, ale tento pokus zlyhal na „nekorektnosti“ vtedajších nájomcov. Preto s dávkou stoického pokoja možno očakáva ponuku seriózneho záujemcu.
Treba už len dúfať, že túžba občanov mesta Trnavy obnoviť tradíciu trnavského korza sa spojí aj s predstavou „oživotvorenia legendárnej kaviarne na Hlavnej triede.“
Dr. Peter HORVÁTH

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 3 (6x hodnotené)