novinky z radnice

Začiatkom júna sme si pripomenuli okrúhle 160. výročie úmrtia jedného z významných slovenských intelektuálov 19. storočia Mikuláša Dohnányho (*28. 11. 1824 Dolné Držkovce † 2. 6. 1852 Trnava). Do Trnavy prišiel na sklonku svojho života, a to vďaka svojmu priateľovi, evanjelickému farárovi Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi, aby mu pomohol s vydávaním Slovenských pohľadov. Okrem názvu ulice nepripomína túto osobnosť i trnavskú etapu vydávania Slovenských pohľadov žiadna pamätná tabuľa či pamätník. Dohnányho náhrobník na cintoríne poškodil pred rokom neznámy páchateľ a dom, v ktorom zomrel, a kde sa redigovali Slovenské pohľady, je v dezolátnom stave.

Mikuláš Dohnány študoval v Trenčíne, v Győri a od roku 1840 na evanjelickom lýceu v Bratislave. V roku 1844 ako stúpenec Ľudovíta Štúra odišiel z Bratislavy na lýceum do Levoče. Po štúdiách pôsobil ako vychovávateľ na rôznych miestach. Jeho verejný život je spätý s Ústavom reči a literatúry slovenskej. Bol zakladajúcim členom Spolku miernosti, správcom Jednoty mládeže slovenskej, pravidelne prispieval do časopisov Považie a Život. V roku 1849 bol poručíkom dobrovoľníckeho zboru. V roku 1851 sa stal redaktorom Slovenských pohľadov v Skalici. Potom sa redakcia na čele s Jozefom Miloslavom Hurbanom presunula do Trnavy do domu na Pekárskej ulici č. 199 (dnes č. 36), v ktorom býval „ev. a. v. učiteľ na penzii“ Martin Ďurgala. Ten im prenajal časť svojho domu – „hospody“. Zaujímavé je, že práve Hurban s Ďurgalom viedli niekoľko rokov predtým ostré, až útočné spory v jazykových otázkach. V dome na Pekárskej ulici, kde bola administrácia pohľadov, býval aj Mikuláš Dohnány. Domáci pán Ďurgala sa o Dohnányho staral aj pri prvých prejavoch jeho vážnej nervovej choroby, ktorej podľahol krátko nato ako 28-ročný.
Mikuláš Dohnány ako autor písal básne, dramatické texty, teoretické state, ale venoval sa aj recenzistike. Napísal dejiny slovenského povstania 1848 – 49, no dielo už nedokončil. Patril k jazykovo najnadanejším štúrovcom, ovládal veľa jazykov. Okrem nemčiny, francúzštiny, angličtiny, maďarčiny napríklad aj latinčinu, gréčtinu, hebrejčinu a slovanské jazyky. Tieto znalosti využil na prekladanie textov Moliéra, Shakespeara, Byrona a mnohých ďalších dramatických i beletristických autorov. Vo svojich listoch a denníkoch, ktoré sa zachovali spolu s jeho poznámkami a básňami, uvažoval aj o správnom usporiadaní štátu a rozvíjal štúrovskú myšlienku výchovy ľudu osvetovou prácou. Medzi jeho najznámejšie drámy patrili Podmanínovci. Venoval sa aj zbieraniu slovenských ľudových rozprávok, piesní a povestí.
Smrť Mikuláša Dohnányho bola sčasti ovplyvnená veľkým pracovným nasadením, sčasti neúspechom slovenského povstania i neopätovanou láskou Milky Jurkovičovej, sestry prvej slovenskej herečky Aničky Jurkovičovej. Pohreb Mikuláša Dohnányho v Trnave financovalo mesto a zúčastnili sa ho aj jeho radní. Slovenské pohľady zaznamenali priebeh pohrebu, pričom písali o veľkej účasti domáceho obyvateľstva. „Žalostný je to stav ľudskej spoločnosti, keď ani také osudné udalosti nie sú vstave upozorniť niektorých ľudí na ich vlastnú krehkosť a mdlobu. Napokon s uspokojením a hlbokou vďakou k väčšine poctivo a ľudsky zmýšľajúceho veľacteného trnavského obecenstva oznamujeme, že zemské ostatky nášho brata boli oddané do matky zeme za veľkej spoluúčasti celého mesta dňa 4. t. m. Pohrebný sprievod bol taký, aký vídavame len pri zvláštnych a neobyčajných prípadoch. Pred sídlom redakcie odspievala evanjelická školská mládež dojímavú pohrebnú pieseň so sprievodom hudby; o túto časť služby božej má osobitnú zásluhu tunajší učiteľ p. Imrich Šulek; potom odspieval hlbocký kaplán p. Ľudovít Semian modlitbu a pohrebný text, načo sa pri speve a hudbe pohol sprievod. Na vezenej truhle bol upravený velikánsky veniec kvetov poprepletaných lipovým lístím. Na hrobitove držal krátku reč tunajší ev. p. farár Karol Stelczer v nemeckom jazyku, v ktorej krásnou výrečnosťou a slovami pohýnajúcimi k slzám odostrel zrakom poslucháčov minulý život nebohého i význam tejto žalostnej udalosti. Po ňom hovoril po slovensky J. M. Hurban, v krátkosti vylíčiac život a trudoviny nebohého....“
Mikuláš Dohnány je teda pochovaný na evanjelickom cintoríne, ale presné miesto jeho posledného odpočinku nie známe. Preto pri príležitosti zjazdu Slovenskej mládeže 29. júna 1929 osadili náhrobník na múr cintorína. Autorom bronzového reliéfu je sochár Frico Motoška, autor mnohých sôch, búst a pamätníkov od štúrovskej generácie až po bustu T. G. Masaryka. Okrem pamätného reliéfu, ktorý je od roku 1963 národnou kultúrnou pamiatkou, pripomína osobnosť Mikuláša Dohnányho aj názov ulice pri železničnej stanici. O pamätný reliéf sme však skoro prišli. Približne pred rokom sa stal terčom zlodejov, no neskôr sa našiel v zberných surovinách. „Okrem hodnoty historickej, ktorá je v tomto prípade prvoradá, by som rada vyzdvihla použitie symboliky, ktoré môžeme považovať za priamy odkaz slovenského romantizmu vo výtvarnom umení. Pretože situácia nebola v prvej polovici 19. storočia naklonená národnému uvedomovaniu slovenského etnika, pre uplatnenie svojich odkazov vo výtvarnom umení často používali symboly, u istej časti uvedomelej inteligencie priamo spájané s hnutím slovenského národného obrodenia a s národnými obsahmi. Na bronzovom reliéfe je zobrazená otvorená kniha s husím brkom, ktoré sú odkazom na jeho významnú literárnu a redaktorskú činnosť na pozadí dvojkríža, ktorý je všeobecne známym slovenským symbolom a lipovej ratolesti, ktorá reliéf priamo spája s obradom jeho pochovávania, pretože veniec z kvetov prepletený lipovým lístím bol jeho súčasťou,“ povedala o reliéfe Adriána Kondlová z Krajského pamiatkového úradu v Trnave.
Po odbornom reštaurovaní národnej kultúrnej pamiatky však už vlastník – evanjelická cirkev neplánuje reliéf osadiť na pôvodné miesto. „Bol vytvorený epoxidový odliatok, ktorý sa vzhľadovo zhoduje s originálom. O trvalom premiestnení originálu zatiaľ rokujeme so zástupcami vlastníka a z našej strany zvažujeme hlavne také osadenie, ktoré by ochránilo originál a zároveň by umožnilo aj jeho verejné prezentovanie. V súvislosti s reštaurátorskými prácami bude očistená aj mramorová pamätná tabuľa, opatrená konzervačným náterom, nanovo bude pozlátené písmo a budú odstránené z neho rušivé čierne linky,“ hovorí Adriána Kondlová o ďalšom postupe. Vzniklo niekoľko návrhov, ktoré miesto by na osadenie originálu bolo najvhodnejšie. „Rozhodujeme sa o viacerých návrhoch, premýšľame nad osadením v kaplnke na cintoríne, navrhované je aj osadenie na priečelí kostola pri pamätnej tabuli G. Viktorymu alebo v galérii v modlitebnej miestnosti,“ povedal farár trnavského Cirkevného zboru Evanjelickej cirkvi a. v. Rastislav Hargaš. Reštaurovanie reliéfu a vyhotovenie kópie financovala trnavská samospráva. Osadená kópia by mala byť slávnostne odhalená počas tohtoročných Trnavských dní, ktoré bývajú pravidelne v septembri.
Spojitosť Mikuláša Dohnányho, redakcie Slovenských pohľadov i Jozefa Miloslava Hurbana s naším mestom by mohla pripomínať aj pamätná tabuľa či expozícia na dodnes existujúcom dome na Pekárskej ulici. Žiaľ, jej súčasný vlastník – Trnavská arcidiecéza o rekonštrukciu nemá záujem. „Budova tzv. Čížikovho domu (nazvanom podľa mena niekdajšieho generálneho vikára, ktorý v dome býval – pozn. aut.) je v dezolátnom a technicky nevyhovujúcom stave, ktorý neumožňuje využitie. Aktuálne nepripravujeme rekonštrukciu, arcidiecéza opravuje významnejšie budovy, ako sú napr. Katedrála sv. Jána Krstiteľa, Stephaneum,“ povedala hovorkyňa arcidiecézy Lucia Drábiková.
Martin JURČO, foto: archív a autor

Literatúra:
Encyklopédia slovenských spisovateľov. Zv. 1. Ed.: K. Rosenbaum. Bratislava : Obzor 1984.
Encyklopédia dramatických umení Slovenska. Zv. 1. Bratislava : Veda 1989.
Pišút, M. – Rosenbaum, K. – Kochol, V.: Dejiny slovenskej literatúry II. Literatúra národného obrodenia. Bratislava : Vydavateľstvo SAV 1963.
Ďurovič, Ľ.: „Prostřední cesta“ slovenčiny Martina Ďurgalu. In: Zborník Záhorského múzea v Skalici 6. Skalica : Záhorské múzeum 2011, s. 49 – 58.
Chmel, R.: Jozef Miloslav Hurban. Životopisy a články. Tatran : Bratislava 1973.
Chmel, R.: Listy a denníky Mikuláša Dohnányho. Martin : Matica slovenská 1971.
Slovenský biografický slovník, zv. 1. Martin : Matica slovenská 1986.
Slovensko – kultúra. Časť 1 a 2. Bratislava : Obzor 1979, 1980

Zatiaľ nehodnotené