novinky z radnice

Mesto Trnava vstupovalo so svojimi špecifickými peripetiami vlastných dejín už spoločensky aktivizované do nového štátneho útvaru I. ČSR v roku 1918 ako jedno z prvých na západnom Slovensku. Jeho vnútorná štruktúra i mocenské zložky boli ešte dlhé mesiace neusporiadané. Prvým starostom mesta v novom štátnom útvare bol Jozef Slezák, veľkostatkár a podnikateľ (zvolený 3. 11. 1918 – do roku 1922), ktorý s úzkym okruhom spolupracovníkov dokázal v pomerne krátkom čase zabezpečiť náležitú konsolidáciu pomerov a chod nového úradu. Trnava postupne narástla do rozmerov tretieho najväčšieho mesta na Slovensku – po Bratislave a Košiciach.

Z pôvodného „monarchistického“ trojrečového spoločenstva sa už čoskoro v 20-tych rokoch minulého storočia stalo mesto s dominujúcim slovenským etnikom. Netýkalo sa to však stredných vrstiev a inteligencie. Postupne prichádzali do Trnavy aj desiatky českých a moravských učiteľov, úradníkov štátnej správy ako aj národohospodárov, ktorí z veľkej časti obsadili strategické pozície. V tom čase tu bolo aj výrazné zoskupenie židovskej komunity, ktorá dominovala v obchodnom sektore, bankovníctve a podnikateľskej činnosti. No prekvapivým poznaním, ktoré vyplýva zo spomienok starších generácií, je skutočnosť, že v bežnej komunikácii prevládal jediný jazyk, a tým bola „trnafčina“ – blízka všetkým komunitám. Ako vraveli humoristi Kalo Uhrík a Beňo Škreko – márna bola snaha „šeckých učitelof a učitelék“ spisovného jazyka – tento „trnafský akcent“ prekonal desiatky generácií.
Pred 80-timi rokmi na čele najvyššieho štátneho úradu – Okresného úradu v Trnave bol okresný náčelník Ján Beňovský. Tento úrad mal 12 výkonných oddelení. V okresnom zastupiteľstve bolo 24 členov, ktorí predstavovali „vzorkovnicu“ politických, konfesionálnych a sčasti aj odborných postavení. Hlavným komisárom politickej správy bol Jozef Vaněček, hlavným okresným lekárom bol Dr. Daniel Belluš, veterinárnym radcom a okr. zverolekárom Dr. Stanislav Daněk, berným správcom Alojz Bém, hlavným notárom Ján Schwendt a poštovým riaditeľom Alojz Beniač.
Z hľadiska postavenia Trnavy je zaujímavé spomenúť skladbu mestského úradu. Trnavským starostom bol v tom čase Juraj Vyskočil (starostom od 1923 – do 1938), pôvodne podnikateľ a majiteľ pivovaru, sódovkárne a iných podnikov. Jeho rod mal moravské korene a on bol prijateľným personálnym riešením pre tento post, už vzhľadom na charakter vtedajšej republiky. Zloženie mestskej rady: Juraj Vyskočil – starosta, Michal Kupčík – I. podstarosta, Adolf Szukop – II. podstarosta, Štefan Predmerský – vedúci notár, Anton Bébar, Michal Brukker, Eduard Furst, Martin Hudec, Michal Hrebíček, Štefan Húšt, Ján Kleštinec, Dr. Hugo Matzner, Dr. Dezider Plechlo, Dr. Ján Walner, Dr. Pavel Žižka. Mestský úrad mal 10 komisií. Pre zaujímavosť treba spomenúť kultúrnu a osvetovú komisiu, kde pôsobili Augustín Řezanina – riaditeľ meštianskej školy, (Albertinum), Jozef Barčovský, Rudolf Jirman, Ján Válek (otec básnika M. Válka), Valér Vnuk a. i. Vedúcim Notárskeho úradu na obecnom úrade v Trnave bol Štefan Predmerský, hlavným policajným referentom bol Karol Ventura, hospodárske oddelenie viedol Štefan Glinda, architektúru a stavebné práce koordinoval Ing. Jozef Bayer, hlavným mestským lekárom bol Dr. Jozef Wischik, katastrálny „mernický úrad“ riadil Ing. Jozef Kerner a daňový a berný úrad viedol Dr. Jozef Hromada, vládny komisár. Verejnými notármi boli Dr. Jur Jánoška a Dr. Hugo Matzner.
Mimoriadne postavenie s dobrou povesťou v tom čase mala Krajinská nemocnica v Trnave, kde pôsobilo niekoľko lekárskych kapacít: Dr. Alojz Pecháň – riaditeľ a primár interného oddelenia, Dr. Žigmund Lovinger, primár infekčného oddelenia, Dr. Pavel Žarnovický, primár kožného a venerického oddelenia, „legendárny“ Mikuláš Nádaši – primár chirurgie, Dr. Vojtech Bača, Dr. František Šuran, Dr. Elena Toroková, a. i. Okresnú nemocenskú poisťovňu viedol Adolf Pakosta, oddelenie liečebnej starostlivosti viedol Dr. Václav Bašus – úradný hlavný lekár. Významným výkonným úradom bol Okresný súd a sirotský úrad na čele Dr. Jánom Donáthom – vrchným súdnym radcom, kde pôsobilo 35 pracovníkov a 6 sudcov.
Osobitné a rešpektované postavenie malo Obchodné grémium v Trnave pod vedením Richarda Magrana. Živnostenské spoločenstvo viedol Štefan Marnusek, a tu pôsobili Gustáv Bežo – kníhtlačiar, Štefan Húšt – staviteľ, Jozef Gažovič – hostinský. Medzi popredné podniky v širšom regionálnom dosahu patrila trnavská Vozovka – dielne ČSD, ktorú viedol tím pod vedením prednostu Ing. Bedricha Terša. Tu pôsobili Ing. Anton Sedláček, Ing. Stanislav Korb, Ing. Karol Slouka, Ing. Ladislav Klaboch, Ing. Bohumil Truksa a. i.
Trnava v tom čase bola konfesionálne tolerantným mestom s dominujúcim postavením katolíckeho obyvateľstva. Významnou cirkevno-politickou reformou bolo rozhodnutie sv. Stolice, ktorá 29. mája 1922 zriadila Trnavskú apoštolskú administratúru, čím sa teritoriálne a jurisdikčne oddelila od Ostrihomu. Na čele Apoštolskej administratúry v Trnave stál biskup Pavol Jantausch (1925 – 1947), r. k. farský úrad viedol kanonik Alojz Zelliger, pápežský prelát. Cirkevná rada zastupovala veriacich a predsedal jej Gejza Bruckmayer. Medzi členmi nachádzame mená: Dr. Ján Walner,, Dr. František Orlický, dr. Ľudevít Franciscy,, Jozef Jalovetz,, Ján Lukačovič, Mikuláš Schneider Trnavský – regenschori, mons. Ján Postényi, Jozef Radványi , a i. V Dome Spoločnosti Ježišovej (jezuiti) pôsobili superior otec Koloman Grieger, jezuiti Ján Gallas, Ján Guga, Ján Králiček, Vendelín Sahulčík, Augustín Hýbela, Pavel Jusko, Ján Kyselica, Ján Kalina, Ján Poliak a ďalší. V kláštore rádu sv. Františka bol predstaveným františkánskeho rádu Anzelm Pekarovič, ďalej provinciálny radca Illuminát Smida, prof. Eduard Nižňanský, Rudolf Dilong – básnik a redaktor, Efrém Hoblík, učiteľ náboženstva. Priorkou v kláštore uršulíniek bola Uršula Brandlová, subpriorkou Martiniová Bonaventura. V tom čase sídlom dôležitej viceprovincie tohto rádu bola tiež Trnava a provinciálkou uršulíniek bola matka Felicitas Herbstová.
Presbytérium evanjelického a. v. cirkevného zboru v Trnave tvorili: Arpád Janoviček, hl. farár a predseda cirkevného zboru. Cirkevným dozorcom bol Dr. Juraj Jánoška, hlavným kantorom Ján Detrich, cirk. notár a učiteľ, dirigent speváckeho zboru bol Rudolf Ferencz. Z členov presbytéria možno spomenúť Teodora Sadloňa, Bedricha Gollvitzera – kurátora cirkevného zboru, Dr. Karola Bogscha, advokáta cirkevného zboru, Dr. Daniela Belluša, lekára, Adama Viktoryho, Gustáva Beža, Pavla Jagoša, Štefana Predmerského, Adolfa Fischera, Karolínu Sadloňovú, Jána Kukliša, Karola Pavelku.
V tom čase mala v Trnave významné postavenie aj ortodoxná židovská náboženská obec. V jej čele stál Vilém Reich. Predsedom školskej stolice bol Arpád Stern. Medzi členmi obce nachádzame mená: Jindrich Schwarz, Jozef Furst, Adolf Manheim, Israel Abeles, David Halle, Adolf Oestereicher, učiteľ, Šarlota Rothová, učiteľka. Post rabína bol až do roku 1935 neobsadený. V Trnave pôsobila aj Status quo židovská náboženská obec, ktorá tu mala osobitnú školskú stolicu. Predsedom bol Ignác Koppel, podpredsedom Dr. Michal Antal, kurátorom Jindrich Adler, správcom a učiteľom bol Ignác Gero, členmi Dr. Adolf Rosenfeld, Emil Hirsch, Samuel Laufer, dr. Emil Surányi a Berthold Singer.
Vzdelávanie zastrešoval štátny školský inšpektorát v Trnave na čele s Fraňom Musilom, školským inšpektorom. Medzi významné ústavy patril Kňazský seminár sv. Cyrila a Metoda v Trnave vedený vynikajúcimi profesormi rektorom monsignorom Michalom Buzalkom, pápežským komorníkom, monsignorom Jozefom Minárikom, kanonikom, Dr. Emilom Funczikom, profesorom cirkevného práva, Dr. Štefanom Zlatošom, profesorom biblistiky, Dr. Štefanom Dúbravcom, prefektom štúdií.
Pýchou mesta však bolo v tom čase Štátne reálne gymnázium v Trnave, ktoré viedol František Špaček. Medzi vyučujúcimi s prevahou českých profesorov možno spomenúť mená: Ján Marek, Dr. Pavel Žižka – senátor národného zhromaždenia, Juraj Mandel, Ján Hajdóczy, Jozef Fikrle, Jaroslav Pacák, Ján Tobiáš Woleman, Svatopluk Havrlík, Anton Rejt, Jozef Kmeť, Vladimír Cincík a. i. Významné postavenie mal aj Ženský učiteľský ústav r. k. v Trnave, ktorého riaditeľom bol pápežský komorník Augustín Raška. Na tomto ústave bol profesorom aj Mikuláš Schneider Trnavský, medzi vyučujúcimi boli Rudolf Kříž, Dr. Anton Gaszó, a uršulínky Felicitas Herbstová, Hyacinta Šťastná, Evangelista Sullová, Dolores Ernstová a ďalšie.
Osobitnú kvalitu mala aj verejná obchodná škola v Trnave založená v roku 1929. Jej riaditeľom bol Václav Pilous. Štandardné postavenie si zachovávala štátna meštianska škola chlapčenská v Trnave na Hollého ulici, ktorú viedol Augustín Řezanina. Tu pôsobili v tom čase pedagógovia: Elena Kompišová, Michal Horvatovič, Jozef Pecháň, Peter Jilemnický, Eugen Rott, Ján Trančík, Pavol Lukachich Ignác Obrokta a. i.
Bankový sektor predstavovali tieto peňažné ústavy: Bratislavská všeobecná banka uč. spol. filiálka v Trnave, ktorú viedol filiálny riaditeľ Štefan Mungeer, a námestníkom bol Karol Grunner. Pôsobila tu aj Krajská ľudová banka uč. spol. v Trnave (afilovaný ústav Dunajskej banky v Bratislave), ktorú viedol JUDr. Felix Singer, vrchný finančný radca. Mestská sporiteľňa v Trnave mala svoje začiatky, a preto ju v tom čase viedlo predstavenstvo na čele so starostom Jurajom Vyskočilom a vedúcim Jánom Kuklišom, Hlavným pokladníkom bol Jozef Svatý. V Trnave ďalej pôsobili Roľnícka vzájomná pokladnica, Slovenská banka –filiálka, Tatra banka – filiálka, taktiež významná Trnavská I. banka uč. spol. v čele vládnym komisárom Dr. Jozefom Hromadom, predsedom dozornej rady Vojtechom Furchem a predsedom správnej rady Leom Richterom. Ďalej tu bola Trnavská ľudová banka a v roku 1931 vznikol Živnostenský úverný ústav s. r. o. v Trnave, predsedom predstavenstva bol starosta Juraj Vyskočil a dozornej rade predsedal Rudolf Jirman.
V Trnave okolo roku 1930 vychádzalo 18 časopisov a periodík (!). Pre zaujímavosť môžeme spomenúť niektoré: Duchovný pastier (SSV – mesačník), Kultúra, literárno-vedecký časopis (SSV), Nové Slovensko, nezávislý politický týždenník redigovaný Václavom Holoubkom, Posol Božského srdca Ježišovho (jezuitský dvojtýždenník), Slovenský včelár, odborný mesačník, Zvesti živnostenského spoločenstva v Trnave, odborný mesačník a najmä populárny Pútnik svätovojtešský. Oficiálnym štrnásťdenníkom boli Úradné noviny okresu trnavského a hlohoveckého, vydávané Okresným úradom v Trnave.
A tak by sa dalo pokračovať napríklad o spolkovom živote v Trnave. Spolkov vtedy bolo v našom meste neuveriteľne veľa – vyše sto (!) – ako uvádza Sprievodca po Trnave z roku 1934. Na ilustráciu spomenieme aspoň jeden, Spolok sv. Vojtecha – kultúrny ústav Slovákov (založený v roku 1870), ktorého členskú základňu v roku 1934 tvorilo 97 000 členov. Spolok mal literárno-vedecký odbor, od roku 1935 Múzeum F.R. Osvalda, vlastné nakladateľstvo, kníhtlačiareň, kníhkupectvo a vydavateľstvo novín. Spolok spravovali v tom čase správny výbor v čele ktorého stál predseda Andrej Hlinka ako pápežský prelát, správcom SSV bol mons. Ján Postényi, tajomníkom Valér Vnuk, čestným predsedom generálny vikár Karol Nečesálek. Členmi správneho konzorcia boli známe osobnosti Dr. Karol Krčméry, senátor, Dr. Michal Buzalka, rektor seminára, Mikuláš Schneider Trnavský, Dr. Dezider Plechlo (advokát), Dr. Štefan Zlatoš, prof. teológie, a. i. Širší výbor SSV mal 70 členov a tento ústav predstavoval aj počas celej I.ČSR kultúrno-spoločenskú i politickú špičku Slovákov.
Dr. Peter HORVÁTH, foto: archív autora

Príspevok je venovaný záujemcom o históriu nášho mesta s nádejou, že sa objavia aj ďalšie príspevky najmä mladých historikov a žurnalistov rozširujúce mozaiku nášho poznania.
 

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 2.5 (8x hodnotené)