novinky z radnice

S európskou kultúrou je nerozlučne spätá aj história kráľovského hudobného nástroja – organa. Najstaršie zobrazenie organa na území Slovenska sa nachádza v Albajúlskom kódexe z roku 1367 a pochádza od kňaza Henrika z obce Vinosady , ktorá sa od Trnavy nachádza len niekoľko kilometrov. Po vzniku iluminácie bola Trnava už 129 rokov rozvíjajúcim sa slobodným kráľovským mestom.
Pri obchodných kontaktoch prichádzalo aj k prenosu kultúrnych vplyvov, ktoré boli v tejto dobe takmer výlučne spojené s pôsobením cirkvi. Prvé organy sa v kostoloch začali používať v 10. až 11. storočí. V 14. storočí mal už organ ako bohoslužobný hudobný nástroj stabilné postavenie v liturgii západnej cirkvi.
V 15. storočí sa organy stavali vo významných mestách aj na našom území. V roku 1452 vyrobili vo Viedni organ pre Dóm sv. Martina v Bratislave. Aj Trnava bola známa ako významné organárske centrum už od 15. storočia, keď tu pôsobil majster Hans Prunner zo Seckau . Daňové registre mesta Trnava zo 70-tych rokov 16. storočia obsahujú medzi tridsiatimi šiestimi profesiami aj výrobcov organov . Z tohto obdobia poznáme napr. majstra menom Lucas Organass .
V priebehu 16. a 17. storočia pôsobili v Trnave organárski majstri Johann Christian Stephany, Marcus Denzl a Johann Negele. Johann Christian Stephany postavil okolo roku 1648 organ za 100 zlatých pre nemecký evanjelický kostol v Modre . Johann Negele sa ako „organifex Tyrnaviensis“ spomína v zmluve, ktorú uzavrel s piaristickým kostolom v Nitre . Podľa Wurma a Gergelyiho postavil organ aj vo františkánskom kostole v Trnave. Tieto nástroje však zanikli a od spomenutých organárskych majstrov sa nezachoval žiaden nástroj.
Bazilika sv. Mikuláša je spojená s najstaršou a najvýznamnejšou hudobnou produkciou v Trnave. V tomto chráme sa nachádzali a v súčasnosti aj nachádzajú najvýznamnejšie organy v meste. Aj najstaršia správa o organe v Trnave (z roku 1510) pochádza zo súpisu inventára tohto kostola. Mestská kniha príjmov Trnavskej farnosti sv. Mikuláša z roku 1495 spomína v roku 1521 malý organ v Kaplnke sv. Juraja , ktorá sa pravdepodobne nachádzala v priestore podvežia terajšej baziliky. Nástroje z tohto obdobia, ako sme už spomenuli, zanikli.
Významná etapa organárstva v Trnave sa začala v roku 1774, keď sa tu usadil najvýznamnejší trnavský staviteľ organov Valentin Arnold. Narodil sa pravdepodobne v roku 1747 v nemeckom Mainzi. Arnold už v čase svojho príchodu bol uznávaným majstrom. Čoskoro sa stal váženým občanom Trnavy, o čom svedčí aj jeho výnimočné skoré prijatie za mešťana vo veku 29 rokov (na občianstvo sa v tomto čase čakalo zvyčajne 10 rokov) a najmä to, že sa stal členom mestskej rady. Mestskú radu (magistrát) tvorilo 12 občanov mesta, ktorí v dôsledku tohto významného postavenia patrili k mestskej nobilite, t.j. tvorili akúsi „kolektívnu šľachtu“. Pre človeka s takýmto postavením však platili aj určité záväzky: musel vlastniť dom i polia a musel mať bezúhonný morálny kredit.
Valentin Arnold nestaval organy len na území dnešného Slovenska, ale aj na Morave a na území dnešného Maďarska. Zatiaľ, čo v Maďarsku sa nezachoval žiaden nástroj jeho výroby a na Morave sa v obci Valašské Klobouky zachovala iba organová skriňa, na Slovensku poznáme niekoľko zachovaných organov, resp. častí nástrojov z jeho dielne. Malé Arnoldove organové pozitívy sa nachádzajú napríklad v obciach Vinosady, Veľký Grob, Kalinčiakovo, Ladice. Dvojmanuálový, avšak výrazne prestavaný organ, sa zachoval v evanjelickom kostole v Banskej Štiavnici. Svoje najvýznamnejšie organy však postavil Valentin Arnold v Bazilike sv. Mikuláša v Trnave. Výtvarné riešenia oboch organov v bazilike sú pre tvorbu tohto organára charakteristické. Arnold totiž pri výtvarnom stvárnení všetkých svojich organov používal ustálené kombinácie prvkov klasicizmu a slohu Louise seize. Typické pre jeho prospekty bolo striedanie konkávnych a konvexných plôch, prehýbané a zdobené rímsy s výrazným zuborezom, zvislé členenia tvoriace pilastre a lizény zdobené esovitým pletencom, pilastre vyúsťujúce do rímsy v tvare hranatej hlavice, drapérie zložené z listov, festónov a mriežok. Namiesto barokových sôch anjelov používal Arnold na ozdobu svojich organových skríň horiace fakle a ozdobné vázy.
Pokiaľ ide o zvukovosť a dispozičné návrhy, zostáva Arnold na rozdiel od výtvarnej stránky svojich organov verný tradícii baroka. V malých organových pozitívoch disponuje dôsledne Principál 4’, nad ktorým stavia ďalšie principálové rady, ktoré väčšinou ukončuje mixtúrou.
V pôvodnom stave (okrem mechov a vzduchových rozvodov) sa v bazilike zachoval 8-registrový chórový pozitív z roku 1783, ktorý je najstarším organom v Trnave. Organ je umiestnený na rozhraní svätyne a hlavnej lode chrámu pri vstupe do sakristie. Píšťalový prospekt je na vysokom podstavci, ktorý zdobí pekne vyrezávaný reliéf zobrazujúci patróna kostola – sv. Mikuláša. Adekvátne ku skrini je umelecky stvárnený aj hrací stôl, ktorý je jedným z prvých samostatne stojacich hracích stolov na našom území. Veľkosť tohto organového pozitívu a jeho dispozícia sú na vtedajšie podmienky u nás výnimočné. Rozsah klaviatúry s tzv. krátkou oktávou je 47 tónov (C – d3). V 18. storočí sa u nás bežne takéto nástroje stavali v rozsahu C – c3 s krátkou oktávou, teda o jeden tón menej. Vzhľadom na to, že vo vtedajšom dóme sv. Mikuláša boli požiadavky na hudbu oveľa vyššie ako v bežných kostoloch, prispôsobil Arnold rozsah a dispozíciu organového pozitívu náročnosti hudobnej tvorby, ktorá sa tu realizovala. Organ má 8 registrov, z toho tri 8-stopové, čo je pre takýto typ organa z tohto obdobia tiež výnimočné. Farba klávesov je opačná ako pri moderných nástrojoch, klávesy celých tónov sú čierne, poltóny bledé. Čelá klávesov sú ozdobené polmesiacovým motívom.
Stavbu organového pozitívu financovala Ostrihomská kapitula, ktorá mala v čase vzniku organa svoje sídlo v Trnave. Pri opätovnom presídlení do Ostrihomu si uplatňovala nárok aj na organ. No mesto a fara v záujme zachovania nástroja v pôvodnom priestore použili ťažko vyvrátiteľný argument: pri umiestňovaní organa bolo nutné vysekať časť gotického oblúka na rozhraní svätyne a hlavnej lode. V prípade, že by sa organ musel premiestniť na iné miesto, zostalo by po jeho demontáži prázdne miesto s poškodenou stenou. Táto skutočnosť rozhodla o tom, že vzácny Arnoldov pozitív zostal napokon v Trnave. Organ sa celé desaťročia pre zlý technický stav nepoužíval. Poškodené boli aj viaceré výtvarné artefakty a organová skriňa, ktorá obsahovala nepôvodné nátery. Z tohto dôvodu pristúpil vlastník, Rímskokatolícka cirkev, farnosť Trnava-mesto, k reštaurovaniu tejto jedinečnej pamiatky. Iniciatíva vyšla z podnetu rodiny Arnoldovcov. Priamym podnetom bol prísľub, že priamy potomok staviteľa pán Pavol Arnold bude donátorom, ktorý pokryje polovicu nákladov na reštaurovanie. Predovšetkým vďaka nemu, ale aj vďaka iniciatíve pána dekana Marcela Kubinca a podpore tohto projektu zo strany vtedajšieho diecézneho biskupa mons. Róberta Bezáka sa kompletne zreštaurovaný organ opäť zaskvie vo svojej pôvodnej nádhere na koncerte 10. augusta 2012 o 20. hodine. Reštaurátorské práce realizovali pán Peter Gregvorek (výtvarná časť) a pán Ján Valovič (nástrojová časť).
Na hudobnom chóre (v podveží baziliky) sa nachádza druhý – veľký organ. Pôvodne bol aj tento nástroj dielom Valentina Arnolda, ktorý ho postavil pravdepodobne okolo roku 1800 . Údaj z Rudnayových vizitácií z roku 1823 hovorí, že mal 26 registrov. Táto informácia však nemusí byť presná, pretože súpisy inventárov kostolov nemuseli robiť ľudia, ktorí sa v problematike organov vyznali. Keďže na chóre sa nachádza veľké gotické okno, ktoré malo dôležitú funkciu – presvetlenie tmavého gotického interiéru, musel staviteľ organ rozdeliť a umiestniť po bočných stranách chóru tak, aby nebránil presvetleniu kostola. Dvojmanuálový organ s pedálom umiestnil Arnold do dvoch skríň po stranách chóru a do tzv. zadného pozitívu v strede zábradlia chóru, ktorý obsahoval registre vedľajšieho manuálového stroja. Nad zachovanou skriňou pozitívu sa dodnes nachádza ciferník, ktorý bol pôvodne prepojený s hodinami vo veži kostola. Takéto riešenie, ktoré bolo bežné vo francúzskom neskorom barokovom organovom umení, je na území Slovenska ojedinelé.
Z pôvodného Arnoldovho organa sa zachoval iba organový prospekt – výtvarná črta organovej skrine. V roku 1913 bol pôvodný mechanický organ odstránený a nahradený novým pneumatickým organom firmy Rieger. Táto firma vznikla v roku 1873 a čoskoro sa stala jedným z najväčších a najznámejších výrobcov organov na svete, ktorý začal vyrábať organy továrenským spôsobom. Štítok na hracom stole organa, aj firemný Riegrov zoznam postavených nástrojov, uvádzajú rok 1912 ako rok výroby organa. Do kostola ho zrejme nainštalovali až na začiatku roka 1913. Nástrojová časť bola s najväčšou pravdepodobnosťou vyrobená v centrále firmy v Krnove. Hrací stôl však určite vznikol vo vtedy ešte existujúcej pobočke v Budapešti, o čom svedčí aj nápis nad III. manuálom: Opus 1894 Rieger Otto Budapest 1912.
Zatiaľ, čo Arnold postavil svoj organ vysunutý do priestoru hlavnej lode chrámu pred gotický oblúk chóru, firma Rieger umiestnila všetky znejúce registre za tento oblúk. Nový organ bol totiž omnoho väčší ako pôvodný a dal sa umiestniť iba do tohto priestoru. Pravdepodobne tu zohrala svoju úlohu aj požiadavka, aby na chóre zostal priestor pre zbor a orchester. Pôvodný Arnoldov píšťalový prospekt, vrátane pozitívu v zábradlí chóru, ktorý je z lode chrámu viditeľný, je nemým a neznejúcim prospektom slúžiacim len ako výtvarný a estetický efekt. Z tohto dôvodu bol aj zachovaný, a pri stavbe nového organa posunutý tesne na steny gotického oblúka, o čom svedčia aj nepomaľované steny po stranách chóru.
Veľký Riegrov organ v Bazilike sv. Mikuláša v Trnave má 3 manuály a 45 registrov (z toho 4 extenziové) a 2 766 znejúcich píšťal. Okrem základných manuálových a pedálových spojok obsahuje aj sub a super spojky do hlavného manuálu. Na svoju dobu technicky moderne vybavený inštrument disponuje dvoma voľnými kombináciami a pevnými kombináciami P, MF, FF, FF, TT, ako aj ďalšími funkciami, napr. zapínač ručných registrov do voľných kombinácií, vypínač jazykových registrov, zapínač crescendového valca, tremola a anulátora pedálu. Dispozíciu navrhol profesor Hudobnej akadémie v Budapešti Dezso Antalffy – Zsíross (1885 – 1945) .
Z pohľadu súčasnej starostlivosti o kultúrne pamiatky môžeme vnímať odstránenie starého Arnoldovho organa, navyše bez akejkoľvek dokumentácie, ako neakceptovateľný postup. Šťastím však bolo, že sa táto výmena uskutočnila ešte pred I. svetovou vojnou. Organy z tohto obdobia neboli ešte postihnuté nedostatkom kvalitných materiálov z dôvodu vojnových udalostí a mali svoju tradičnú kvalitu. Predovšetkým, pri stavbe organa do takto významného kostola, akým vždy trnavský farský kostol bol, si dal zhotoviteľ mimoriadne záležať. Organ trnavskej baziliky vyniká nádhernými mäkkými zvukovými farbami fláut a množstvom sláčikových registrov. Zároveň má však mohutné organové pléno, ktoré je podporené náraznými jazykovými registrami – trúbkou na hlavnom manuáli a mohutnou pozaunou francúzskeho typu v pedáli. Široký zvuk pléna v mohutnej akustike chrámu podporujú početné labiálne registre a jazykový fagot v šestnásťstopovej polohe. K najkrajším jazykovým registrom svojho druhu však nesporne patrí sólový klarinet na druhom manuáli.
Ani technické vyhotovenie organa nezaostáva za jeho zvukovou kvalitou. Hoci organ disponuje pneumatickou traktúrou a hrací stôl sa nachádza pomerne ďaleko od niektorých častí organovej skrine, funguje kontakt klávesov so vzdušnicami veľmi precízne. Napriek tomu, že na organe sa hralo od jeho vzniku nepretržite až do začiatku 21. storočia a boli na ňom vykonané iba menšie opravy, bol organ vždy v takom stave, že sa dalo na ňom hrať. Tento stav však nezodpovedal požiadavkám kladeným na náročnejšiu hudobnú časť liturgie a na koncertné využitie nástroja. Preto sa z iniciatívy organizátorov festivalu Trnavské organové dni, ktorý sa v bazilike koná od roku 1996, začalo s postupnou dôkladnou opravou organa. Prostriedky na túto opravu prebiehajúcu v etapách boli poskytnuté z grantu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a niekoľkokrát z dotácií mesta Trnavy. Precízne práce, vrátane pravidelnej údržby organa, vykonáva od roku 2001 organárska firma Jána Valoviča zo Serede.
Veľký organ Baziliky sv. Mikuláša v Trnave je neoddeliteľnou súčasťou genia loci slovenskej chrámovej hudby, ktorým sa hudobný chór tohto chrámu stal predovšetkým vďaka pôsobeniu nášho prvého národného umelca v oblasti hudobnej kultúry, významného hudobného skladateľa a regenschoriho Mikuláša Schneidra-Trnavského (1881 – 1958). Schneider-Trnavský tu pôsobil ako regenschori od roku 1909 až do svojej smrti. Organ, ku ktorému mal počas celého svojho tvorivého života prístup, ho nepochybne inšpiroval k napísaniu organových prelúdií a organových sprievodov k jeho najvýznamnejšiemu dielu – Jednotnému katolíckemu spevníku (1937).
Okrem sprievodu bohoslužieb sa Riegrov organ v trnavskej bazilike používa aj na koncertné účely. Už 16 rokov pravidelne zaznieva na koncertoch najstaršieho organového festivalu v Trnavskom kraji. Trnavské organové dni sú podujatím, v rámci ktorého sa tento nástroj rozoznel pod rukami organových virtuózov nielen zo Slovenska, ale aj z mnohých krajín Európy, USA a Japonska. Nielen do histórie festivalu sa určite nezmazateľne zapísali koncerty slávneho českého skladateľa Petra Ebena (1929 – 2007) v rokoch 2001 a 2002.
Veľký organ trnavskej baziliky patrí k našim najvzácnejším romantickým organom a je jedným z mála organov svojho druhu a veľkosti v Európe, ktoré sa zachovali v nezmenenom stave. V roku 2013 to bude sto rokov, čo tento organ denne sprevádza spev veriacich pri bohoslužbách na slávu a česť Božiu. Jeho barokovým pendantom je pozitív v lodi baziliky, ktorý sa v tom istom roku zasa dožije 230 rokov svojej existencie. Dva vzácne organy vo výbornej akustike vytvárajú z baziliky jedinečný priestor pre liturgickú hudbu a koncertné vystúpenia. Kiežby oba nástroje mohli čoskoro zaznieť spoločne na Soli Deo gloria a pre potešenie návštevníkov tohto vzácneho chrámu.

Stanislav ŠURIN, prevzaté z knihy: Bazilika sv. Mikuláša v Trnave, LÚČ 2011
Foto: Peter Macejka, autor
, eu

1. Pečať Valentína Arnolda
2. Najmenšie píšťaly registra Flauta 4fuß
3. Nápis z roku 1783 na najväčšej píštale registra Flauta Amabilis 8 fuß
4. Skriňa "veľkého" organa Valentína Arnolda

 

 

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 2.5 (2 hlasovali)