novinky z radnice

Akademický maliar, cestovateľ, básnik. To je len niekoľko prívlastkov Mariána Velbu (*3. júla 1930 Hradište pod Vrátnom †4. apríla 1991 Bratislava), ktorý sa narodil v rodine učiteľa. Verejnosť ho pozná najmä cez diela, v ktorých prejavil svoj vzťah k rodnému regiónu. No málokto vie, že mal aj významný vzťah k Trnave. Jeho rodáci naňho nezabudli a pripomenuli aj túto „trnavskú“ príslušnosť. Na obecnom úrade v jeho rodisku nedávno pripravili výstavu zo známych i doteraz nedostupných diel.

Z biografie Mariána Velbu sa dozvedáme, že študoval na gymnáziu v Prievidzi a kombináciu výtvarná výchova – dejepis na Pedagogickej fakulte univerzity v Bratislave. Potom pôsobil na spomínanej fakulte ako pedagogický pracovník a viedol aj rôzne výtvarné krúžky. V období od roku 1961 pracoval na SVŠT v Bratislave, najprv na Stavebnej fakulte (do roku 1976), a potom na Fakulte architektúry ako odborný asistent pre predmet kreslenie. Jeho žiakmi boli napr. výtvarníci Fero Guldan či Anton Vranka. V roku 1957 sa stal členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov. Tematicky sa zameral na krajinárske motívy, zátišia, ale významnú časť tvoria aj sakrálne témy. Používal techniky oleja, akvarelu, tušu, ale aj pastelu a artprotisu. Výrazným medzníkom v jeho tvorbe bolo vytvorenie Skupiny ’66, ktorú tvorilo päť autorov a hlavnou myšlienkou bolo spoznávanie podstaty vzťahu krajiny a človeka, ktorý v nej žije. Po nástupe normalizácie po šiestich rokoch Skupina ’66 ukončila svoju činnosť.
Meno Mariána Velbu nájdeme v sto dvadsiatich kolektívnych výstavách doma i v zahraničí, vyše sto obrazov je v rôznych galériách a múzeách. Ilustroval deväť knižných publikácií, medzi inými aj napr. Naše hrady a kaštiele, ale aj rôzne vystrihovačky a hry pre deti. Podnikol mnoho ciest do zahraničia – najmä Anglicka, Poľska, Maďarska, Bulharska a Francúzska. Jeho priateľmi boli napríklad Milan Paštéka, Milan Rúfus, ale aj Teodor Tekel a Milan Laluha.
A ako sa Marián Velba dostal do Trnavy? V roku 1958 jeho rodičia odišli z Hradišťa pod Vrátnom, kde bývali v školskom učiteľskom byte. Jeho otec Ján Velba musel ukončiť svoju učiteľskú dráhu. Keďže meštiansku školu vychodil v Trnave, rozhodol sa usadiť práve tam. Kúpili si domček na vtedajšej Lidickej ulici (dnešná ulica Štefana C. Parráka), kde potom od roku 1958 bývali spolu s rodinou prostredného syna Stanislava. V roku 1967 (po smrti matky) sa jeho otcovi veľmi zhoršil zrak a potreboval stálu pomoc. Preto sa cez letné prázdninové mesiace Marián Velba sťahoval za ním do Trnavy, aby v starostlivosti vystriedal rodinu svojho brata, a to až do otcovej smrti v roku 1977. Na povale si zriadil letný ateliér. Doobeda sa postaral o otca a poobede chodil so skicárom po Trnave a okolí a zbieral dojmy a motívy na maľovanie. Večer, keď poľavila horúčava na povale, opatril otca, posedel si s ním pri spomienkach a odišiel do ateliéru.
„Z tohto obdobia pochádza okrem inej tvorby aj jeden zvláštny obraz Uzdravenie slepého, ktorý Marián Velba namaľoval po neúspešnej operácii otcových očí. Mnohé jeho obrazy, menšie oleje, ale hlavne akvarely, nesú na zadnej strane drobnú poznámku – Trnava a príslušný rok. Aj preto je škoda, že na rozdiel od mnohých galérií na Slovensku, práve trnavská nemá vo svojej zbierke zachytenú jeho tvorbu,“ hovorí neter Gabriela Špilková, ktorá výstavu Mariána Velbu pripravila. „Strýčkovi Maroškovi Trnava prirástla k srdcu. Pretože okrem maľovania mal na vysokej škole vyštudovanú aj históriu, vedel zaujímavo rozprávať aj o histórii Trnavy. Keď som ako školáčka cez prázdniny chodila navštevovať ,starého tatíčka trnavského’, ako sme my deti oteckovho otca volali, strýčko Maroško ma brával na nádherné potulky Trnavou, po jej pamiatkach, ktoré sa pravidelne končili dobrou zmrzlinou. Rozprával pútavo, často o veciach, ktoré sa bežne nedali v tom čase v knihách vyčítať, upozorňoval ma na súvislosti udalostí, ale aj na nadväznosť k jednotlivým miestam Trnavy,“ spomína Gabriela Špilková.
V Trnave mal Marián Velba len niekoľko výstav. V roku 1976 to bola účasť na výstave Výtvarníci – pedagógovia stavebnej fakulty SVŠT a potom až v roku 2011 sa jeho dielo objavilo v kolektívnej expozícii Premeny hodnôt slovenskej moderny v dielach umelcov spätých s Trnavským samosprávnym krajom.
Martin JURČO, foto: archív G. Š.

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 3 (4 hlasovali)