novinky z radnice

Tesne pred začatím zimných olympijských hier sa priateľovi pokazil televízor. Keď zistil, čo ho stojí oprava, neváhal a kúpil si nový. Dnes čoraz častejšie po určitej dobe vymieňame použité oblečenie i veci bežnej spotreby za nové. Prestali sme rozumieť aj podstate fungovania vecí. Stačí nám návod na použitie a poznanie trendov vo vývoji.

Neriešime už ani opravu. Iba pri väčších spotrebičoch či predmetoch, napríklad pri aute, ešte zájdeme do servisu. I keď aj tu nastal posun. Pred rokmi si základné veci vedel opraviť šofér sám. Dnes je okrem načerpania pohonných hmôt odkázaný na odbornú pomoc. Má to vplyv aj na jeho peňaženku. Tam, kde nerozumieme podstate, zaplatíme často vyššiu cenu, než je tá, ktorá by zodpovedala reálnej oprave. Niekedy mám dojem, akoby sme tento technický prístup, oslobodený od citovej väzby a poznania podstaty, prenášali i do medziľudských vzťahov. Stalo sa bežnou súčasťou ľudského života vymieňať obydlie, priateľov, životných partnerov, presúvať deti i zodpovednosť za ne na iných, meniť zamestnanie i zamestnancov, politické i osobné názory podľa ekonomických či iných výhod. Je isté, že k životu patrí i zmena. Sú chvíle, keď nemožno konať inak. Otázkou zostáva, či kvôli úteku pred sebou, kvôli vlastnému pragmatizmu či subjektívnym predstavám, ktoré nevnímajú iných. To, čo sa bezprostredne dotýka ľudskej existencie, nemožno dať na úroveň čísel, predmetov a vecí. S autom i televízorom možno zájsť do opravy. No život sa ťažko opravuje a už vôbec ho nemožno ľahko vymeniť za iný. Nepomôže ani zmena orientácie či identity. Pri výrobkoch sa riadime návodom na použitie. Postupujeme podľa pokynov, aby sme čo najlepšie využili kvalitu výrobku s nádejou, že vydrží čo najdlhšie. V živote sa niekedy tvárime tak, akoby sme mu nepotrebovali porozumieť. Ak siahame po vzoroch, tak ich hľadáme v médiách a vo vykonštruovaných predstavách. Tie však ponúkajú už len technicky spracované videnie, ale nie autentický život. Ten sa v európskej kultúre pokúšala sprostredkovať tradícia z generácie na generáciu. Miestami sme i tú prebrali len ako o návod na život bez porozumenia jej podstaty. Podľahli sme presvedčeniu, že stačí formálne naplnenie noriem. Avšak tí, ktorí chcú žiť slobodne, by sa nemali uspokojiť s rezignáciou na skutočnosti prekračujúce individuálny ľudský život, ani s nekritickým prevzatím návodov. Už len preto, že život len tak ľahko nevymeníme za iný. Kvôli jeho originalite a nenahraditeľnosti sa oplatí pozastaviť sa a premyslieť si cieľ i spôsob smerovania. Hovorí o tom tradícia, i moja lekárka. Pán Tomašovič, mali by ste postáť a spomaliť.

Pavol TOMAŠOVIČ

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 3 (19x hodnotené)