novinky z radnice

Priaznivé podmienky posilnené udelením mestských práv a privilégií Trnave významne prispeli k rozvoju mesta po každej stránke, najmä obchodu a remesiel. Už na začiatku 15. storočia nachádzame v mestských knihách zachované mená zlatníkov. V roku 1410 je to Ján, v roku 1416 Ján Kyseling, atď. Aj kniha fary sv. Mikuláša zaznamenáva viacero mien zlatníkov, napríklad v roku 1523 Egid, 1535 Ladislav, 1542 Vavrinec, atď.

Kostoly, kláštory, mesto a bohatí mešťania si dávali zlatníkmi zhotovovať rôzne predmety ako kríže, kalichy, cibóriá, monštrancie, pacifikály, relikviáre, svietniky, rôzne sošky, bohato zdobené svietidlá, lustre, náušnice, prstene, retiazky, náhrdelníky, náramky, príbory a ďalšie strieborné alebo zlaté predmety.
Keď nazrieme do inventára Baziliky sv. Mikuláša koncom 16. storočia, nájdeme tam 27 kalichov, nespomínajúc ďalšie drahocennosti na bohoslužobné účely.
Postupne vznikali združenia remeselníkov – cechy.
Cech zlatníkov Trnavy, v ktorom bolo osem zlatníkov, bol založený 24. augusta 1590. Postupne, najmä od začiatku 17. storočia, boli v cechu okrem cechmajstra starší majstri, mladší majstri, kľúčmajster, tovariši a učni. Stretávame ich s uvedením povolania ako aurifaber, oetwes, aranymüvés, goldschmied alebo
goldarbaiter.
Viaceré práce trnavských zlatníkov boli v minulosti v mestskom múzeu, ale po roku 1900 sa postupne dostávali hlavne do budapeštianskych múzeí, podobne ako aj iné predmety. tak napríklad ladula cechu zlatníkov Trnavy označená rokom 1689 bola daná do Múzea krásneho umenia v Budapešti. Kovový pozlátený štít na hornej doske laduly má uvedené mená členov cechu: Michal Kayan cechmajster, Daniel Portten starší majster, Gregor Horváth majster, František Španovit majster, M. Várady majster, M. Homola majster, Štefan Tomay mladší majster.
Niekoľko prác trnavských zlatníkov sa zachovalo v Bazilike sv. Mikuláša (svietniky, kríže, kalichy), iné v Múzeu Fr. Richarda Osvalda pri Spolku sv. Vojtecha (zatiaľ ešte nevrátené zo Západoslovenského múzea v Trnave). Pre zaujímavosť uvediem niektorých zlatníkov Trnavy, ktorých práce sú zaznamenané v literatúre: František Španovit zhotovil v roku 1640 monštranciu pre Kostol sv. Mikuláša v Trnave. Benedikt v roku 1642 kríž do kostola v Nižnej Šebastovej, pektorál je v Arcibiskupskom múzeu v Ostrihome. Od toho istého majstra sú nádoby na tymian v Katedrále sv. Martina v Bratislave. Daniel Portten zhotovil kanvy na oleje do Baziliky sv. Mikuláša v Trnave (dnes sú na neznámom mieste). Ján Diačič okolo roku 1663 zhotovil ozdobné šesťlaločné lyžice, dnes sú v Národnom múzeu v Budapešti. Ján Zegedi v roku 1717 zhotovil kríž na pätke s rytinami štyroch evanjelistov, dnes sú v Múzeu kresťanského umenia v Ostrihome. Ján Svetkovič okolo roku 1760 vyhotovil kalich do kostola v Spišskom Štvrtku a kalich pre kostol v Hontianskych Nemciach, kostolné zvončeky do kostola v Trenčianskej Turnej, kalich do Baziliky sv. Mikuláša v Trnave, ktorý tu bol do roku 1820, potom v Ostrihome. Matej Saczlauer vyhotovil okolo rokov 1780 – 1800 striebornú soľničku, kanvu na kávu, cukorničku a príbory, všetko je v Múzeu umenia v Budapešti.
Od konca 16. storočia museli byť zlatníkmi vyhotovené predmety podrobené skúškam, vrátane obsahu zlata. Označovalo sa to číslom 13, čo znamenalo, že z použitých kovov alebo iných materiálov zo šestnástich dielov muselo byť 13 dielov zlata (striebra).
V protokoloch mesta v roku 1711 nájdeme 9 zlatníkov, v roku 1760 štyroch majstrov, v roku 1804 štyroch majstrov a dvoch učňov, v roku 1828 troch majstrov a troch tovarišov.
Miestodržiteľská rada v roku 1761 vydala župám smernice o cechoch. Cechy neveľmi prijímali novoty a cítili sa obmedzované najmä v sprísnenom účtovaní zlatníckych výrobkov. František I. v roku 1802 reformoval všetky cechy a následne rada mesta začala zhromažďovať udelené privilégiá, ktoré potom zasielala miestodržiteľskej rade, a tá ich odovzdávala Uhorskej dvornej kancelárii.
V roku 1867 bol vydaný nový spôsob označovania (puncovania) v celom Rakúsko-Uhorsku a v roku 1872 bola tzv. živnostenským zákonom stanovená trojmesačná lehota na zastavenie cechov.
V roku 1983 som písal o trnavských zlatníkoch, ale pre rozsah práce neboli vtedy uverejnené skúšobné značky ani značky niektorých zlatníkov (Vlastivedný časopis 1983, roč. 32, č. 1, s. 23-25). Všetky skúšobné značky mali znak mesta s nerovnakým počtom spíc, pri niektorých boli uvedené aj roky, aj číslo kvality 13.
Naše mesto patrilo medzi tie mestá, kde vždy pôsobili zlatníci, ktorí boli vyhľadávanými odborníkmi – umelcami. Trnava môže byť hrdá na to, že trnavskí zlatníci svojimi umeleckými výrobkami obohatili nielen kostoly, ale aj mnohé ďalšie ustanovizne, osoby, spolky, atď. nielen v našom meste, ale aj v mnohých iných mestách a obciach.
H. R.

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 3 (2 hlasovali)