novinky z radnice

V technicky vyspelej dobe považujeme veci za samozrejmé. Berieme či používame ich tak bežne, že sa už ani nezamýšľame nad ich podstatou. K tomuto suverénnemu prístupu a vzťahovaniu sa k svetu patrí i práca, ktorú vykonávame, či život sám. Je pre nás taký jasný, že si ho nárokujeme automaticky. Až krízové či tragické udalosti prinášajú prielom do suverénneho myslenia.
K takýmto udalostiam patril i pád mosta pri Kurimanoch začiatkom novembra. Mosty sú pre nás bežnou súčasťou dopravných ciest. Pre projektantov, staviteľov i pre ich používateľov. Samozrejmosť však narazila pravdepodobne na ľudskú nedôslednosť. Rutina prístupu priniesla stratu životov i materiálne škody.
Žiaľ, s podobnou rutinou pristupujeme aj k iným, symbolickým mostom. Spájajúcim ľudí medzi sebou, premosťujúcim život so smrťou a preklenujúcim bežiaci čas okolo nás. Takýmto mostom sú i Vianoce. Nesú v sebe posolstvo pokračujúceho života, nového začiatku i zmyslu ľudskej existencie. Porozumieť ich podstate predpokladá v európskej kultúre prípravu mysle i ducha počas adventného obdobia. Zapaľujúce sviece na adventnom venci odkazujú okrem iného aj k viere vo svetlo napriek ubúdajúcemu slnečnému svitu na prelome jesene so zimou.
V technickej a rýchlej dobe chceme predbehnúť čas. Nemáme ho na porozumenie podstate vecí ani symbolov premosťujúcich život i čas. Nahrádzame ich návodmi na použitie a lacnejšími falzifikátmi v snahe mať čo najviac. Nepotrebujeme čas na prípravu, myslenie ani zvažovanie. Nakupujeme, zháňame a hromadíme tovary z ponúk katalógov, pečieme podľa receptov v televízii.
Motív je jasný. Čo najrýchlejšie, najlacnejšie a pokiaľ možno bez problémov s myslením. V takejto rýchlosti prebehnú Vianoce, rok i život.
Iba kde tu nás pozastaví zrútený most.
Most prepájajúci vzťahy ľudí, rodín a ich životov.
Berieme ich tak samozrejme, až sú formálne. Zabúdame na ich ukotvenie. Bez neho žiadny most nemôže stáť. Ani technický, ani medziľudský.
Skúsme v tomto období postáť, premyslieť a skontrolovať väzby a vzťahy, aby sa nám nezrútili mosty, ktoré nám stáročia umožňovali niesť ťažobu života a premosťovať život viditeľný s tým, ktorý ho presahuje. Vianoce patria k nim. Potrebujeme ich.
Pavol Tomašovič

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 3 (6x hodnotené)