novinky z radnice

Túto námietku „na telo“ od ľudí, ktorí zanevreli na očkovanie, sme adresovali na Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave. Odpoveď nám dala MUDr. Miriam Ondicová z odboru epidemiológie.

V zimnom období útočí na naše zdravie celá „batéria“ vírusových a bakteriálnych ochorení, ktoré nám môžu minimálne znepríjemniť alebo až skomplikovať život. Je to tak preto, lebo týmto mikroorganizmom sa najlepšie darí vo vlhkom a chladnom počasí, a šíria sa v uzatvorených priestoroch najmä tam, kde sa združuje viac ľudí, medzi ktorými môžu byť aj chorí, ktorí svoje ochorenia „vedia prechodiť“. Vírusy chrípky sú značne odolné voči vonkajším podmienkam prostredia, do ktorého sa dostanú zo sekrétov chorých osôb kašľaním, kýchaním, a v ktorom môžu prežívať aj 2 týždne.
Najčastejšie ide o akútne ochorenia dýchacích ciest – respiračné ochorenia. Už od začiatku októbra každoročne pozorujeme ich nárast. Týždenne je v ambulanciách všeobecných lekárov pre dospelých a pre deti a dorast Trnavského kraja pre tieto ochorenia ošetrených okolo 6 tisíc pacientov. A to sme ešte len v období mierneho vzostupu chorobnosti ! Prvý vrchol chorobnosti v detskej populácii očakávame pred Vianocami. Malé deti chorejú každoročne ako prvé z toho dôvodu, že ich organizmus sa ešte s vírusovým či bakteriálnym antigénom nestretol a imunitný systém nemá vytvorené protilátky. V ďalšom období sa stúpajúca chorobnosť presúva do starších skupín populácie medzi väčšie deti a dorast, do radov dospelých a seniorov. V zimnom období môže každý človek prekonať aj viac akútnych respiračných ochorení najmä vírusového pôvodu. V Národnom referenčnom laboratóriu pre chrípku bol od hospitalizovaného pacienta z okresu Trnava už v októbri 2012 potvrdený prvý pozitívny nález vírusu chrípky AH1N1. Išlo o typ vírusu, ktorý sa nachádza aj v chrípkových vakcínach určených Svetovou zdravotníckou organizáciou pre túto sezónu.
Chrípka patrí nepochybne k najzávažnejším prenosným ochoreniam postihujúcim dýchacie cesty. Na rozdiel od iných akútnych respiračných ochorení sa začína náhle z plného zdravia vysokými teplotami do 40°C, triaškou, bolesťami hlavy, ktoré sú lokalizované za očami, bolesťami svalov a kĺbov celého tela. Kašeľ, ktorý je najskôr suchý a dráždivý, nastupuje až o 2 – 3 dni po týchto celkových príznakoch. Nebezpečný pri chrípke je primárny vírusový zápal pľúc, ktorý sa prejavuje výrazne sťaženým dýchaním. Pacient už musí byť hospitalizovaný na jednotke intenzívnej starostlivosti s napojením na umelú pľúcnu ventiláciu. Liečba takého štádia ochorenia na chrípku je veľmi náročná, pretože ani antivirotiká (oseltamivir), ak nie sú podané hneď v prvých dňoch ochorenia, nemusia zabrať a antibiotiká sú na vírusové ochorenia celkom neúčinné. Takémuto priebehu ochorenia na chrípku hovoríme SARI (severe acuty respiratory infection) – diagnóza bola zavedená v čase pandémie chrípky a každoročne sa s ňou stretávame. Nie je zriedkavosťou, že ochorenie v tomto štádiu chrípky končí úmrtím aj predtým zdravých pacientov bez prítomnosti iných chronických ochorení.
Chrípka je ochorením s veľmi vysokou kontagiozitou – schopnosťou šírenia sa medzi ľuďmi a v zimnom období zaznamenávame dva epidemické vrcholy tohto ochorenia. Epidemickému šíreniu chrípky by mohla zabrániť minimálne 30%-ná zaočkovanosť populácie, avšak na Slovensku je táto úroveň pod hranicou 10 %.
Prevencia chrípky očkovaním chráni ľudí minimálne pred ťažkým priebehom choroby, avšak vo vysokom percente aj pred chrípkou samotnou. Tí pacienti, ktorí tvrdia, že chrípku dostali aj napriek tomu, že boli zaočkovaní, boli v čase tesne okolo očkovania buď akútne nakazení cirkulujúcim vírusom chrípky a vytvárajúce sa postvakcinačné protilátky (doba na vytvorenie ochrannej hladiny protilátok je 7 až 10 dní po očkovaní) nemohli zabrániť ochoreniu; alebo ochoreli po očkovaní na iné akútne vírusové ochorenie dýchacích ciest, ktoré si ľudia bežne mýlia s chrípkou; alebo sa mohli (veľmi vzácne) nakaziť takým druhom vírusu chrípky, ktorého antigén nebol v sezónnej vakcíne. Už vôbec sa nedá súhlasiť s tvrdením, že chrípku vyvolalo samotné očkovanie. Na očkovanie sa používajú len neživé (inaktivované) vakcíny, ktoré majú schopnosť navodiť potrebnú tvorbu ochranných protilátok, avšak živý vírus chrípky sa z nich nikdy „neposkladá“.
Očkovanie proti chrípke by nemali podceňovať najmä chronicky chorí pacienti – kardiaci, astmatici, diabetici, chorí na obličky, pretože u nich chrípka môže mať v dôsledku oslabenia imunitného systému základným ochorením nielen ťažší priebeh, ale výrazne môže zhoršiť existujúce chronické ochorenie. Očkovanie proti chrípke sa odporúča aj tehotným ženám – v období vysokého výskytu chrípky boli na Slovensku aj v Trnavskom kraji zaznamenané laboratórne potvrdené úmrtia na chrípku tehotných žien a ich detí .
Očkovanie proti chrípke patrí medzi špecifické preventívne opatrenia. Nešpecifickými opatreniami (veľa vitamínu C, správna výživa, pohybová aktivita) môžeme síce posilniť organizmus, avšak špecifické protilátky proti chrípke môžeme získať len očkovaním alebo prekonaním tohto ochorenia. V tom druhom prípade si však nikto nemôže byť istý, ako je jeho imunitný systém aktuálne pripravený zabojovať s ochorením.
 

Zatiaľ nehodnotené