novinky z radnice

Ako môžu pomôcť mestu v čase sucha dažďové záhrady?

Jedna otázka pre Tomáša Guniša, vedúceho odboru územného rozvoja a koncepcií mestského úradu
Nedostatok zrážok v uplynulých mesiacoch spôsobil, že Slovensko trpí suchom. Situáciu nezachránili ani júlové búrky s prívalovými dažďami. Z prehriatych asfaltových a betónových plôch v mestách je voda, ktorá by mala ochladiť ovzdušie a zavlažiť mestskú zeleň, odvádzaná bez úžitku do kanalizácie. Čoraz častejšie sa v súvislosti s opatreniami na zmiernenie dopadu zmeny klímy hovorí o zakladaní dažďových záhrad a kvetinových lúk. V čom spočíva ich prínos pre mesto?

miniTrnava prináša nezabudnuteľné zážitky

Mesto detí s názvom miniTrnava, ktoré začiatkom júla vyrástlo v priestoroch Mestského zimného štadióna, pritiahlo za dva týždne svojho fungovania stovky návštevníkov. Deti vo veku od 8 do 15 rokov sa v ňom menia na miniTrnavčanov, ktorí v pracovné dni od 8. do 16. hodiny vykonávajú rôzne povolania podľa vlastného rozhodnutia, zarábajú za ne mzdu v špeciálnej mene trnka (miniTRNavskáKorunA) a užívajú si svoj zárobok na rôznych atrakciách, ktoré miniTrnava ponúka.

Vozík pohne dopredu predstava šťastia

Hendikepovaní v pokročilom vývoji svalovej dystrofie, pacienti po ťažkých operáciách či imobilní obyvatelia domovov seniorov budú môcť v budúcnosti na presun ovládať elektrický vozík myšlienkami alebo mimikou. Prototyp predstavili študenti Materiálovo-technologickej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Trnave. Projekt Think and Go (Mysli a choď) vznikol ako mimoštudijná aktivita skupiny mladých výskumníkov v skupine Minerva na pôde Ústavu výskumu progresívnych technológií.

Richard Marsina je priekopníkom v sprístupňovaní histórie

Univerzity zvyknú udeľovať čestné doktoráty pri rôznych príležitostiach význačným osobnostiam, ktorých aktivity zväčša súvisia s oblasťou pôsobenia univerzity, ale majú aj výrazný dosah na rozvoj spoločnosti. S jednoznačnou podporou sa na Trnavskej univerzite stretol aj návrh udeliť čestný doktorát historikovi profesorovi Richardovi Marsinovi (nar. 4. mája 1923 v Šahách). Venuje sa slovenskému stredoveku, mnohé jeho práce neboli dodnes prekonané a navyše, je stále aktívny – už od vzniku Trnavskej univerzity na nej pôsobí ako profesor v odbore slovenské dejiny.

Šľachtiteľ kukurice Albín Piovarči bol medzinárodne uznávaný odborník

Monumentálna budova Výskumného ústavu kukurice na rohu Trstínskej a Ružindolskej ulice je dnes už minulosťou. Toto odborné pracovisko vzniklo pred päťdesiatimi piatimi rokmi a malo ambiciózne plány. Mnohé z nich sa podarilo aj realizovať, a v oblasti šľachtenia kukurice patrilo medzi známe aj z európskeho pohľadu. Nešťastná privatizácia začiatkom 90. rokov a de facto likvidácia, presun len zlomku práce ústavu na iné pracoviská a napokon aj nedávne zbúranie budovy. To je len veľmi letmý popis konca mnohých osudov, tém i životných príbehov. Hovoriť o Výskumnom ústave kukurice sa dá najmä pri spomienke na Albína Piovarčiho (2. jún 1932 Leopoldov – 30.