Najstarší dirigent na svete študoval aj v našom meste

Každý z nás má určený úsek existencie na tomto svete, niekto dlhší, iný kratší. Najlepšou alternatívou je, keď aktívni a tvoriví ľudia majú žiaru života čo najdlhšiu. Tak to bolo aj v živote a tvorivých aktivitách nášho najdlhšie pôsobiaceho dirigenta Viliama Karmažina (*23. september 1922 Leopoldov †10. apríl 2018 Galanta). Dodnes mám odloženú emailovú korešpondenciu z roku 2013, keď mi písal, ako ho oficiálne uviedli v Guinessovej knihe rekordov ako najstaršieho dirigenta na svete za 76 rokov jeho kariéry. Prekonal vraj Španiela Juana Garcésa Queralta, ktorý pôsobil ako dirigent o päť rokov kratšie. Viliam Karmažin svoje aktivity spojil aj s naším mestom, študoval na tunajšom gymnáziu.

Na výstave v Múzeu knižnej kultúry môžeme vidieť zreštaurované raritné vydanie diela Tita Livia Ab urbe condita

Staroveký rímsky historik Titus Livius (59 pred n. l. – 17 n. l.) je známy ako autor monumentálneho diela Ab urbe condita – Od založenia mesta [Ríma]. Názov Liviovho diela vychádza z tradície rímskej historiografie, ktorá sa zaoberala obvykle dejinami Ríma od jeho počiatkov do čias napísania dejepisnej práce. Ab urbe condita preto sleduje udalosti rímskych dejín v chronologickom poradí a datuje ich menami konzulov, ktorí každý rok nastúpili do úradu, aj keď tým prerušuje niť svojho rozprávania. Jeden vzácny exemplár tohto diela sa nachádza v historickej knižnici Západoslovenského múzea.

Divadelná rodina ako parlamentná demokracia

Divadlo Jána Palárika uviedlo 21. apríla 2018 v slovenskej premiére súčasnú hru Cristiny Clemente Rodinný parlament. Preklad: Katarína Zubácka, réžia: Juraj Bielik, dramaturgia: Zuzana Šajgalíková, scéna: Ján Zavarský, kostýmy: Katarína Žgančíková, hudba: Juraj Bielik. Účinkujú: Petra Blesáková, Martin Kochan, Vladimír Jedľovský, Tatiana Kulíšková, Michal Jánoš.

Vyšiel zborník Sladké dedičstvo Trnavského kraja

Cukrovary, kávoviny a pečivárne, čokoládovňa... Niektoré zanikli, iné prekvitajú. Všetky však majú za sebou zaujímavú históriu, na ktorú spomínali odborníci a nadšenci v Mestskom múzeu v Seredi v septembri 2017 na seminári Sladké dedičstvo Trnavského kraja. Z podujatia, ktoré sa uskutočnilo v rámci Dní európskeho kultúrneho dedičstva, vznikol zaujímavý rovnomenný zborník, ktorý v apríli uviedli v seredskom Mestskom múzeu do života autori aj sponzori vydania – zástupcovia s témou súvisiacich miest a obcí. Jedným z podporovateľov bolo aj Mesto Trnava.

Storočnica významného trnavského hudobníka Jána Jauru

Hovorí sa, že hudba lieči. A potvrdzujú to aj mnohí muzikanti, prichádzajúci do kontaktu s hudbou do vysokého veku. Potvrdzuje to napríklad deväťdesiatka dodnes veľmi aktívneho skladateľa, aranžéra, hudobného publicistu Pavla Zelenaya, rodáka zo Zohora, ktorý často a rád chodil na trnavské čaje o piatej. Dnes sa však pristavíme pri trnavskom hudobníkovi Jánovi Jaurovi. Pozitívne ovplyvnil viaceré telesá v Trnave. Je silvestrovských dieťaťom, narodil sa 31. decembra 1917 v Pule, na juhu Istrie, dnešnom Chorvátsku, vtedy v Taliansku. Hral už od 30. rokov dobovú tanečnú i koncertnú hudbu, a to najmä v dvoch veľkých podnikoch v Trnave – cukrovare i Kovosmalte. No nielen tam.