Dolná brána mestského opevnenia sa v náznaku vracia na pôvodné miesto

Šesťdesiatosem trnavských mešťanov a iných vážených obyvateľov Trnavy podpísalo 23. septembra 1818 petíciu proti zbúraniu Dolnej a Hornej brány mestského opevnenia adresovanú mestskému magistrátu. Ich snaha bola márna, veže sa čoskoro bez stopy vytratili z veduty mesta. Po dvoch storočiach trnavský magistrát rozhodol o navrátení Dolnej brány na pôvodné miesto. V súčasnosti sa uskutočňuje druhá etapa prác na jej prezentácii.
Dolnú bránu naposledy zakreslil mestský architekt Anton Grünn v januári 1819 (pozri nákres), následne bola asanovaná. Základové konštrukcie brány aj barbakanu boli odkryté počas archeologických výskumov v rokoch 2015 a 2016.

Trnava patrí k prvým mestám na Slovensku, ktoré zakladajú lúčne porasty priateľské k opeľovačom

Vyše tisícšesťsto štvorcových metrov plôch na viacerých miestach Trnavy sa tento rok má zmeniť na kvitnúcu lúku. Aj keď je v suchej a horúcej trnavskej klíme mimoriadne ťažké zakladať a udržiavať lúčne porasty v dobrej kondícii, mestská samospráva už tretí rok pokračuje v snahe zaradiť sa k svetovým mestám ako napríklad Vancouver, Viedeň, Londýn, New York či Johannesburg a medzi prvými na Slovensku súčasne s bratislavskými mestskými časťami Karlova Ves a Nové Mesto aplikuje v praxi myšlienky manažmentu mestskej zelene priateľskej k opeľovačom.

Trnavská rádiológia sa významne podieľa na záchrane pacientov po mozgovej porážke

Dnes sa pristavíme pri rádiológii. V dejinách trnavského zdravotníctva sa o nej veľa nedočítame, pretože ide o veľmi mladý medicínsky odbor a existuje naprieč všetkými oddeleniami a medicínskymi odbormi. Zjednodušene by sme mohli povedať, že jej predchodcom bolo röntgenologické oddelenie, ktoré v trnavskej nemocnici fungovalo od roku 1947.

Projektom Stihnem – nestihnem chcú železnice znížiť počet smrteľných stretov chodcov s vlakom

Každý týždeň zverejňujú Železnice Slovenskej republiky štatistiky nehodovosti a mimoriadností na tratiach. Okrem samovrážd, ktoré tvoria značnú časť stretov chodca s vlakom, zahynie tretina ľudí pod kolesami vlaku len preto, že prechádzali miestami, kde je to zakázané. No aj na šírej trati je prechádzanie koľají nebezpečné, neraz nemusíme odhadnúť vzdialenosť a rýchlosť prichádzajúceho vlaku, inokedy nemáme dobrý rozhľad. Typickým takýmto úsekom na sieti železníc je trať 116 na trnavskom úseku zhruba od hlavnej trnavskej stanice k železničnej zastávke Trnava predmestie. Aj preto železnice v spolupráci s políciou pripravili projekt Stihnem – nestihnem, ktorý sa zameriava na prevenciu nehôd chodcov na tratiach. Projekt spustili 10.

Opäť hľadáme najkrajší balkón, predzáhradku a vertikálnu zeleň

Komisia životného prostredia a prírodných hodnôt Mesta Trnava aj tento rok vypisuje súťaž, v ktorej budú hlavnými aktérmi rozkvitnuté trnavské balkóny, predzahrádky a vertikálna zeleň.