Storočnica významného trnavského hudobníka Jána Jauru

Hovorí sa, že hudba lieči. A potvrdzujú to aj mnohí muzikanti, prichádzajúci do kontaktu s hudbou do vysokého veku. Potvrdzuje to napríklad deväťdesiatka dodnes veľmi aktívneho skladateľa, aranžéra, hudobného publicistu Pavla Zelenaya, rodáka zo Zohora, ktorý často a rád chodil na trnavské čaje o piatej. Dnes sa však pristavíme pri trnavskom hudobníkovi Jánovi Jaurovi. Pozitívne ovplyvnil viaceré telesá v Trnave. Je silvestrovských dieťaťom, narodil sa 31. decembra 1917 v Pule, na juhu Istrie, dnešnom Chorvátsku, vtedy v Taliansku. Hral už od 30. rokov dobovú tanečnú i koncertnú hudbu, a to najmä v dvoch veľkých podnikoch v Trnave – cukrovare i Kovosmalte. No nielen tam.

Výstava ako návrat domov

Hlava hmatatelná je názov monografickej výstavy Lenky Vilhelmovej pod kuratelou Vilmy Hubáčkovej v Kopplovej vile na Zelenom kríčku. Jej tvorbu sme už mali možnosť v Galérii Jána Koniarka vidieť, ale teraz je to „trochu iné“. Oplatí sa vrátiť, zostať, dať sa vyrušiť...

Výstava významného scénografa Jána Zavarského v Divadle Jána Palárika

Divadlo Jána Palárika v spolupráci s Divadelným ústavom Bratislava pripravilo výstavu významného slovenského scénografa a dlhoročného umeleckého šéfa a scénografa Divadla Jána Palárika Jána Zavarského. Vernisáž sa uskutočnila v Zrkadlovej sále Divadla Jána Palárika 21. apríla po premiére hry Rodinný parlament, ktorej scénografiu sám navrhol. Výstava sa koná pri príležitosti 70. narodenín Jána Zavarského a potrvá do konca júna.

Dolná brána mestského opevnenia sa v náznaku vracia na pôvodné miesto

Šesťdesiatosem trnavských mešťanov a iných vážených obyvateľov Trnavy podpísalo 23. septembra 1818 petíciu proti zbúraniu Dolnej a Hornej brány mestského opevnenia adresovanú mestskému magistrátu. Ich snaha bola márna, veže sa čoskoro bez stopy vytratili z veduty mesta. Po dvoch storočiach trnavský magistrát rozhodol o navrátení Dolnej brány na pôvodné miesto. V súčasnosti sa uskutočňuje druhá etapa prác na jej prezentácii.
Dolnú bránu naposledy zakreslil mestský architekt Anton Grünn v januári 1819 (pozri nákres), následne bola asanovaná. Základové konštrukcie brány aj barbakanu boli odkryté počas archeologických výskumov v rokoch 2015 a 2016.

Trnava patrí k prvým mestám na Slovensku, ktoré zakladajú lúčne porasty priateľské k opeľovačom

Vyše tisícšesťsto štvorcových metrov plôch na viacerých miestach Trnavy sa tento rok má zmeniť na kvitnúcu lúku. Aj keď je v suchej a horúcej trnavskej klíme mimoriadne ťažké zakladať a udržiavať lúčne porasty v dobrej kondícii, mestská samospráva už tretí rok pokračuje v snahe zaradiť sa k svetovým mestám ako napríklad Vancouver, Viedeň, Londýn, New York či Johannesburg a medzi prvými na Slovensku súčasne s bratislavskými mestskými časťami Karlova Ves a Nové Mesto aplikuje v praxi myšlienky manažmentu mestskej zelene priateľskej k opeľovačom.