Príbeh umlčaného klavíra

Príspevok o rodine Koppelovcov a ich trnavskej vile, uverejnený v júnových a júlových Novinkách z radnice vyvolal zapadnutú spomienku, ktorá ako malý kamienok patrí do mozaiky zobrazujúcej osudy ľudí a tohto objektu.

S korzom na gatiach

Prísť v sobotu na korzo až po šiestej večer, to už hrozilo, že sa do mesta ani nezmestíte. Teda, aspoň nie na tú správnu stranu Ulice Februárového víťazstva, od Kostolíka po športový obchod na rohu Gottwaldovho námestia, kde boli otáčky niekoľkotisícového davu ľudí vo veku od pätnásť do tridsať rokov.

Ako svadobčania revali do ementálu a rušili s muzikantmi zmluvu

Svitalo. Prvé lúče slnka preťali hmlistý šerosvit nad záhradou ako zlaté struny, pošteklili pod nosom postaršieho valibuka tvrdo spiaceho pod kvitnúcou čerešňou s fľašou v náručí, stúpali vyššie po kmeni a rozsvecovali jej korunu kvet za kvetom.

Ako sa prvomájové zástavy plavili z Trnavy do Budapešti

Byl pozdní večer – první máj, / večerní máj – byl lásky čas. / Hrdliččin zval ku lásce hlas, / kde borový zaváněl háj.
Karel Hynek Mácha

Kde stál v Slanici dom, v ktorom žil Bernolák?

Slováci, hovorte a píšte po trnafsky. Tu máte moje slovo moje o reči vašéj