slideshow 1 slideshow 2 slideshow 3 slideshow 4 slideshow 5 slideshow 6

Menej je niekedy viac

Dominujúce predstavy o šťastnom živote bývajú často klamlivé. Potvrdzujú to aj paradoxy, ktoré nám život vo svojej rozmanitosti prináša.

Po dlhšej absencii som sa v sobotu opäť vybral do obchodu nakúpiť potraviny na víkend. Približujúc sa k obchodu ma už pohľad na priľahlé parkovisko vytrhol z letmého pozorovania okolia. Nebolo beznádejne plné ako obvykle v takomto čase. Pozrel som sa na hodiny. Nie, nejdem neskoro. Ani o nákupný košík nebola núdza. Tlačiac ho k dverám som si všimol vyvesený oznam: Od zajtra bude kvôli rekonštrukcii zatvorené. Vstup medzi porozoberané a vyprázdnené regály umocnil realitu. Zaváhal som. Obrátim sa a idem inde?

Zrkadlo našich rozhodnutí

Mesiac marec spájame často s knihou. Predchádzajúce generácie mali knihu v úcte ako symbol vzdelania, ktoré rozširovalo poznanie človeka i okolitého sveta. Nielen vďaka obsiahlym informáciám, ale predovšetkým kvôli schopnosti knihy vyrozprávať príbeh, sprostredkovať emócie či odkryť tie vrstvy života, ktoré sme v pragmatickom svete prehliadli alebo jednoducho vytesnili. Kniha zároveň udržiavala kontinuitu reči s myslením, pričom prehlbovala poznanie aj pokoru pred neobsiahnuteľným celkom bytia. Bola a naďalej zostáva jednou z možných dostupných ciest k múdrosti.

Niečo sa zmenilo

Niečo sa zmenilo. Priateľ, ktorý pri spoločných novoročných stretnutiach nepretržite rozprával o svojej práci a dosiahnutých úspechoch, tento raz takmer celý večer mlčal. Keď rozhovor s ostatnými postupne utíchol, obrátil som sa k nemu. Na jeho pomery ticho a krátko zhrnul svoju skúsenosť. Zistil, že vo svete, v ktorom doteraz žil, nešlo v podstate o neho. Bol len medzičlánkom, ktorý sa dal kedykoľvek a kýmkoľvek zameniť. Roky, ktoré venoval tomu, aby sa presadil, sa mu dnes zdali stratené a vydaná životná energia bola len nezmyselne vypustená do priestoru. Vo svojom zamestnaní už nebol nikým novým, a preto prestal byť zaujímavý.

Svetlo poznania hĺbky

Život tečie ako rieka, ktorá v nás vrství skúsenosti a dotyky s realitou. Rytmus ani prúd existencie neovplyvníme, no hĺbka prežívania je doménou každého z nás. Za predpokladu, že porozumieme prírodnej nevyhnutnosti, ktorej sme súčasťou.

Príbehy, ktoré pretrvajú

Nočný vietor rozfúkal všetko, čo nebolo pevne spojené so zemou. Lístie odvial ďaleko od stromov a igelitové vrecká ležali na poli mimo dohľadu supermarketu, z ktorého pochádzali. Pripomenulo mi to témy a myšlienky, ktoré často dominujú pri rozhovoroch a diskusiách. Podnety nám privial mediálny prúd rýchlo sa valiacich informácií a v nekončiacom množstve zostávajú v nás len tie, ktoré zaujali alebo zapadli do preferencií. Nemáme čas zisťovať zdroje a kontexty, ktoré ich doviali až k nám. Skladáme videné a počuté do vlastných príbehov podľa schopnosti zaradiť podnety do prežitého.