slideshow 1 slideshow 2 slideshow 3 slideshow 4 slideshow 5 slideshow 6

Pas do krajiny priateľov zeme a človeka

V našom vedomí si spájame leto s dovolenkami a cestovaním. Odchádzame na iné miesta do cudzích krajín, do hôr, k vode či moru. Referendum o odchode Veľkej Británie z Európskej únie napriek načasovaniu na začiatok leta nepatrilo k dovolenkovým. Naopak, namiesto upokojenia rozvírilo ešte viac dusnú atmosféru, ktorú od ekonomickej krízy cez migráciu udržiavajú politici a médiá nad celým európskym myšlienkovým prostredím. Novinárska uhorková sezóna sa opäť nekoná. Experti, komentátori, politici i ekonómovia neskrývajú sklamanie. Brexit nezapadá do ich predstáv. Je v rozpore s dlhodobo presadzovanou vierou v silnú Európu, nekonečný rozvoj a globalizovaný trh, ktoré sú údajne jedinou a najlepšou cestou k zabezpečeniu dôstojného života. Prirodzene, predstava spojenia a spolupráce rôznych národov je určite lepšia než ich súperenie. No spolupráca nemôže ostať len v oblasti ekonomiky a predpisov. V prvom rade predpokladá rovnocenných partnerov.

Aká je cena života?

Život je zmena. Mení sa poznanie sveta i vzťah k nemu. Premenou prechádzajú i veci bežnej potreby. Viaceré strácajú pôvodný zmysel. Tak, ako aj známe konštatovanie, že jedna lastovička leto nerobí. Pôvodná dĺžka i charakter medziobdobí – jari či jesene – sa zoslabuje, no miznú i samotné lastovičky. Máme na tom značný podiel. Zverejnená informácia o likvidácii desiatok hniezd belorítok obyčajných v čase kladenia vajíčok pod bratislavským mostom iba potvrdzuje tento trend. Výpočet negatívnych zásahov by však na vymedzený priestor nestačil.

Priestor srdca, skúsenosti a ľudskosti

Bezstarostný pohyb vpred zastavila realita. V hustnúcom lese sa javil každý strom rovnaký. Stál som na machu a lístí bez chodníka: stratený. Z úst mi v tiesni zaznel výkrik. Volal som na otca. Ako deväťročný som vedel, že pozná les i cestu von. Rodičia nás voviedli nielen do sveta, ale až do dospelosti nám vytvárali zázemie istoty a pokoja. Útočisko i základný tábor pre naše vstupovanie do spoločnosti. Spolu s rodičmi nás na ceste osamostatňovania sprevádzali aj učitelia. V obidvoch prípadoch okrem starosti o deti dodávala istotu ich radám prirodzená autorita. Pojem, ktorý sa v dnešnom svete vytráca.

Jas vyvierajúci z úcty k ľuďom i prírode

Začiatkom apríla sme spolu so švagrom pripravovali pôdu na sadenie. V dedine vinúcej sa popri Hrone, na svokrinej záhrade, ktorá už sama všetko nestíha. Motyky rýchlo zanechali stopy na mestských rukách a kríže nezvyknuté na ohnutie k zemi začali svojou bolesťou určovať hranice našich možností. Aj preto padlo vhod, keď slnko prestalo ohrievať ovzdušie a šero pokrylo okopanú zem, pobrať sa na pivo. Spláchnuť prach i ťažobu dňa. V krčme bolo plno. Sadli sme si na novo osadenú terasu a pustili sa do rozhovoru. Politizovanie a filozofovanie rýchlo uzemnil priateľ, ktorý si prisadol k nám.

Pravda sa odkrýva porovnaním skutkov a slov

Po marcových voľbách viacerí politici, analytici i mediálni experti neskrývali prekvapenie. Výsledky volieb odkryli nielen súčasný stav spoločnosti, ale predovšetkým rozpor medzi realitou a mediálnym svetom. Medzi tým, čo sa hovorí a tým, ako žijeme, medzi svetom politiky a myslením voličov. Bolo by populárne a jednoduché zvaliť vinu na politikov. Niežeby boli bez viny. No pre porozumenie zväčšujúceho sa rozčarovania z riadenia vecí verejných je dobré hľadať podstatu problému u všetkých zúčastnených. Tak u politikov, občanov, ako aj v nastavení priestoru, v ktorom sa diskutuje a prezentuje vec sama. Týmto priestorom sú najčastejšie médiá.