slideshow 1 slideshow 2 slideshow 3 slideshow 4 slideshow 5 slideshow 6

Sme na rade

Po prečítaní jedného z denníkov som si uvedomil rozporuplnosť doby a jej predstáv. V komentári sa autor zamýšľal nad národným povedomím, ktoré sa údajne potvrdilo i pri posledných majstrovstvách sveta v hokeji. Dve strany predtým krátka správa informovala o čínskom investorovi. Plánuje skúpiť na Slovensku hektáre poľnohospodárskej pôdy. Budú na nej pestovať plodiny pre svoju krajinu.

Musím, či chcem?

A naozaj musíš? Táto veta môjho syna ma zneistí pri každom odchode z domu za povinnosťami či za dohodnutými stretnutiami. Netreba ani pohľad do očí, aby otázka z jeho úst rozkývala základmi môjho presvedčenia. Niekedy i vyzúva topánky, ktoré už boli na nohách. Po odznení jeho slov sa to, čo som dovtedy považoval za nutnosť, dostáva do úplne iného svetla. S ním prichádza i prehodnotenie priorít.

Vráťme práci česť

Pri nedávnej ceste vlakom som si uvedomil, ako na poliach a lúkach rok čo rok miznú ľudia obrábajúci pôdu. Nejde len o nahradenie ťažkej práce technikou, ale aj o vytrácanie záhumienkov a políčok. No vytráca sa i bežná fyzická práca v mestách. Poctivo vymiesené a nakysnuté cesto na chlieb nahrádza zamrazený polotovar z neznámych končín.

Pod lúčmi porozumenia môže vzísť nádej

V dobách, keď naši predkovia žili v symbióze s prírodou, patrila jar k obdobiam nádeje. Pučiace stromy a vzchádzajúce obilniny prinášali po obdobiach zimy a po ťažkých prípravných prácach na poli prvé príznaky budúcej úrody. Nádej sa opierala o skúsenosť a o vynaloženú námahu. Stála na úcte k pôde, stromom, úrode i k svetu, ktorého bol človek súčasťou.

Pred extrémami si chránim hlavu...

Po nevýraznom začiatku zimy sa prelom prvých dvoch mesiacov v roku niesol v znamení extrémne nízkych teplôt. Klesli tak hlboko pod nulu, že ma prinútili siahnuť po čiapke. No spoločenský život na Slovensku nezamrzol. Vrel v znamení predvolebných rétorík, goríl, sasaniek a iných káuz. Intenzita vrenia i manipulácie vykypela miestami až do plných námestí.