slideshow 1 slideshow 2 slideshow 3 slideshow 4 slideshow 5 slideshow 6

Ako prichádza svetlo

Opäť je kalendár pri svojom konci. Všetko je rýchlejšie. I obdobia od začiatku roka po jeho záver sa nám javia kratšie. Akoby postupne v rýchlosti vypadli dni a týždne. Žijeme intenzívnejšie. S množstvom informácií a podnetov. Tečú rýchlejšie ako čas. Ešte nestihneme spracovať jeden impulz a už sme vystavení ďalším. Prekračujeme nielen čas, ale i priestor. Prekonávame diaľku fyzicky či virtuálne.

Maják na vodách života

Pokles teplôt a svetelnej intenzity spolu s padajúcim lístím charakterizuje jesenný čas. Patrí k nemu aj tradícia prvého novembrového týždňa, kedy sa stretávame na cintorínoch. Osobne ich mám síce radšej v dňoch, keď tam panuje väčší pokoj a ticho, lebo mi jasnejšie pripomínajú zastavený čas.

Poznanie vie bolieť, ale aj liečiť

Čím viac vieme, tým je to ťažšie. S podobným konštatovaním som sa stretol pri diskusiách o riešení napätia v Sýrii, o situácii na politickej scéne, pri problémoch v náboženských či občianskych spoločenstvách i pri hľadaní východísk v meste. Naozaj platí, že je lepšie nevedieť?

Sloboda slova?

Prípad Edwarda Snowdena, ktorý zverejnil informácie o odpočúvaní a sledovaní telefonických rozhovorov a komunikácie cez internetové siete, odkryl jeden z problémov modernej spoločnosti. Zvykli sme si na to, že bez premýšľania o podstate problému zaujmeme postoj. Za alebo proti. V živote však nie je nič čierno-biele. Z dejín vieme, že súčasťou poznania väčšej časti spoločenstiev i udržania prirodzenej moci bola určitá miera utajovania, tabu.

Únik z ničivého víru informácií do vôd porozumenia

Namáhavý súboj muža v rozbúrených vodách počas povodní mi ostal dodnes v mysli. Zábery z helikoptéry v jednom zo spravodajstiev zachytávali úsilie človeka, ktorého strhával prúd čoraz rýchlejšie do ničivého toku. Najhoršie na zápase s vodným živlom bolo to, že jeho snaha zachrániť sa bola kontraproduktívna. Zmätený a dezorientovaný totiž plával smerom k záhube.