slideshow 1 slideshow 2 slideshow 3 slideshow 4 slideshow 5 slideshow 6

Skúsme vzlietnuť do jari a leta

Čakanie na tohtoročnú jar bolo pre mnohých z nás nekonečné. Najstaršia generácia márne lovila v pamäti. Vo svojich spomienkach nedokázala nájsť porovnateľný rok, v ktorom by začiatkom apríla nebolo možné nájsť náznaky konca zimy.

Priestor medzi extrémami

Pri jednom z podujatí som požiadal známu o drobnú pomoc. Trochu žartom, trochu vážne mi odpovedala: „Matka Tereza už umrela“. Zanevreli sme na nezištnú pomoc? Myslím si, že nie. No je pravda, že sa sťahujeme do seba. Strácame dôveru aj vo veci verejné. Nemusí ísť iba o negatívne smerovanie, pokiaľ nebude úplnou rezignáciou. Človek potrebuje byť najprv sám sebou. Potvrdený prostredím istoty, priateľov a rodiny.

Hľadanie prirodzených autorít

V januári dominovala v mediálnom svete téma „prezident“. V Čechách prebiehala jeho prvá priama voľba. U nás sa pretriasala vo virtuálnom priestore účasť na poľovačke, vymenovanie či nevymenovanie , výroky – nevýroky hlavy štátu. Vedenie tém i diskusií potvrdzovalo, že s autoritou predstaviteľov štátu je to ako s piesňou, ktorá zmizla z repertoáru i z mysle ľudí.

Verím, že sa stretneme

Cez koniec jedného a začiatok druhého roka sme sa preniesli väčšinou tradične. Zábavou, oslavou, hlukom, niektorí i spomínaním a zamyslením. V rytme povinností si po mesiaci už ani hlbšie neuvedomujeme prelom rokov. Novodobí proroci, ekonómovia, nás však varujú. Podľa nich bude tento rok ťažký. Ktorý však bol ľahký? Veď nakoniec krásu a hodnotu života dokážeme posúdiť iba vtedy, ak sa nás dotkne.

Kým ešte stoja naše mosty...

V technicky vyspelej dobe považujeme veci za samozrejmé. Berieme či používame ich tak bežne, že sa už ani nezamýšľame nad ich podstatou. K tomuto suverénnemu prístupu a vzťahovaniu sa k svetu patrí i práca, ktorú vykonávame, či život sám. Je pre nás taký jasný, že si ho nárokujeme automaticky. Až krízové či tragické udalosti prinášajú prielom do suverénneho myslenia.