novinky z radnice

Nádvorie chce reštartovať život v centre mesta

Výstavy, prednášky, koncerty, ale dokonca aj priestor pre umelcov, ktorí by tam mali mať svoje zázemie. Aj také sú ambície nového projektu Nádvorie. Vzniká v samom centre Trnavy v priestore medzi Trojičným námestím a Štefánikovou ulicou, a je zložený z viacerých budov a centrálneho nádvoria ako priestoru na verejné podujatia. Projekt vstúpil do finálnej fázy, už od marca sa do budov nasťahujú rôzne trnavské združenia a začnú svoje aktivity. Investori, koordinátori a autori celého projektu predstavili jeho koncepciu verejnosti.

Pozvánka do Malého Ríma na Malý Dobrofest v Malom Berlíne

V tomto roku si pripomíname celý rad tzv. osmičkových výročí. No okrem významných štátotvorných výročí sú tu aj iné s osmičkou na konci. Jedno dokonca až s dvomi osmičkami: 3.januára roku 1988, teda práve pred 30 rokmi, umrel v USA slovenský rodák Ján / John Dopyera, vynálezca rezofonickej gitary i jej slávneho dreveného modelu, ktorý nazval pekným slovenským menom – dobro. Rezofonické dobro sa v priebehu rokov udomácnilo na americkej hudobnej scéne do takej miery, že dnes sa považuje za americký ľudový nástroj, je súčasťou amerického kultúrneho dedičstva a v posledných desaťročiach aj symbolom tzv. unplugged music, čiže akustickej hudby.

Originál pračka z Kovosmaltu, auto Jana Wericha či halový bicykel

V posledných rokoch vzniklo najmä v obciach mnoho múzeí, kam putovalo všetko staré, čo obyvatelia našli. Zväčša to sú exponáty spojené s poľnohospodárskym charakterom obcí, no neraz ide aj o expozície, ktoré sú nakopením všetkého nepotrebného z domácností. Nové Retro múzeum, ktoré si otvoril zberateľ a dlhoročný cyklista Karol Lipovský, je však celkom iné. Exponáty sú zásadne kompletné a ich uloženie má svoj presný systém. Starý hangár na Sladovníckej ulici sa premenil na krásne priestory, kde nájdeme naozaj len to, čo sa považuje za exponát. Unikátna expozícia má zhruba štyritisíc predmetov a stará sa o ňu rovnomenné občianske združenie.

Viliam Turčány: Slová by mali prepájať ľudí. Vždy som sa snažil, aby text plnil úlohu mostu

Básnici dokážu neobyčajne presne zachytiť poryvy ľudskej duše i ducha doby. Poézia predpokladá otvorenosť k neuchopiteľným rozmerom bytia. Z nich pramení báseň, ktorá zrkadlí možnosť transcendencie i úctu k slovu. Tvorba Viliama Turčányho (*24. 2. 1928 Suchá nad Parnou) to potvrdzuje. Má nielen svoje mesto, svoje rodisko rád, ale vlastnými básňami odkrýva podstatu tejto lásky, ktorá sa zhmotňuje do pohladenia slovom. Do formy, ktorej nechýba obsah ani duchovná hĺbka. Vďaka tomu už desiatky rokov odkrýva harmóniu sveta vonkajšieho i vnútorného a naznačuje pritom možnú symbiózu tela i duše.

Castiglioneho tvorba i rodinné vzťahy presiahli aj do Trnavy

Desiatky rôznych monumentálnych diel v architektúre po celom Slovensku, napríklad vitráž na strope obradnej siene na bratislavskom Slavíne, mozaiky v železničných staniciach v Komárne a v Piešťanoch, v kúpeľných i zdravotníckych budovách, napríklad veľká sklobetónová vitráž v budove Farmaceutickej fakulty UK, výzdoba exteriéru Strojníckej fakulty STU, ale aj mnoho výtvarných diel. K tomu jeden román Zomrieť v San Franciscu. To je skutočne len veľmi strohý výpočet diela Dezidera Castiglioneho (*26. 11. 1924 Hlohovec – †1. 3. 2005 Bratislava). Hoci zomrel len nedávno, bol takmer zabudnutý a jeho tvorba aj korene v rodnom Hlohovci zostali nezmapované. A málokto vie, že jeho tvorivý vklad i rodinné väzby siahajú aj do Trnavy.