novinky z radnice

Galéria Jána Koniarka hostí naraz dva medzinárodné projekty

V Kopplovej vile si do 8. októbra môžete pozrieť Stratené krajiny z produkcie dolnobavorských výtvarníkov. Synagóga – Centrum súčasného umenia zas ponúka do 22. októbra nazretie do postkonceptuálnych presahov v českej kresbe pod názvom Spiritualita, sekularita, bilaterálnosť.

Spoznajte trnavskú architektúru s vreckovým sprievodcom

Architektúru 20. storočia môžu teraz Trnavčania aj turisti spoznávať inými očami vďaka novej publikácii C20: Sprievodca architektúrou Trnavy, ktorá ju spracováva vo forme troch tematických trás. S touto knižkou do vrecka sa môžete vydať na potulky po medzivojnovom predmestí, ktoré sa pýši viacerými kľúčovými stavbami celoslovenského významu. Zistiť môžete i to, ako vznikalo moderné centrum či tzv. funkčné mesto, ktoré malo podľa dobových ideálov spájať prácu, bývanie, rekreáciu a dopravu.

Rieka Morava nás nerozdeľuje, ale spája

V lete, keď je hladina rieky Moravy nízka a pokojná, prináša na jej brehy trochu vzruchu poetický festival Po stranách Moravy. Na jeho 6. ročníku, ktorý sa konal v dňoch 28. – 30. júla na ľavom brehu v Senici a Smrdákoch, sa zúčastnili aj členovia trnavského fóra humoristov.

Nová kniha renomovaného trnavského prírodovedca Branislava Matouška

Trnava mala v minulosti celý rad osobností, ktoré prerástli mestské hradby a svojou činnosťou a tvorbou sa významne zapísali nielen do celoslovenskej, ale aj do európskej, ba nebojme sa neskromne povedať, aj do celosvetovej histórie. Také osobnosti máme v našom meste i dnes a medzi ne nepochybne patrí aj RNDr. Branislav Matoušek, CSc., ktorého v odborných kruhoch považujú za najvýznamnejšiu žijúcu osobnosť slovenskej ornitológie.

Latinčina stále žije aj v Trnave

Latinský jazyk si v priebehu storočí vyslúžil množstvo rôznych prívlastkov, no najčastejšie sa o ňom hovorí ako o mŕtvom jazyku. Je to však skutočne tak? Odpoveď nie je ani v tomto prípade jednoznačná a bez predsudkov a vášní odpovedáme áno aj nie. Áno, ak si uvedomíme, aká je vlastne definícia pojmu mŕtvy jazyk: za mŕtvy sa totiž považuje taký jazyk, ktorý prestal plniť funkciu materinského a národného jazyka, čo v prípade latinčiny platí v plnej miere. Keďže však problematika mŕtvych jazykov je oveľa zložitejšia ako len suchopárne definovanie samotného javu, musíme k našej predchádzajúcej kladnej odpovedi pridať aj rázne nie.