novinky z radnice

Sochár Štefan Belohradský a Trnava

Ing. arch. Štefan Belohradský, akademický sochár (* 1930 – † 2012), rodák z Preselian, vyrastal v Trnave, chodil do gymnázia a úspešne maturoval. Na jeho ďalšiu profesijnú orientáciu mala Trnava významný vplyv svojimi pamiatkami i kultúrnym životom. Navštevoval ateliér Jána Koniarka, ako trinásťročný bol jeho najmladším žiakom.
V Bratislave vyštudoval dve vysoké školy, Fakultu architektúry Slovenskej vysokej školy technickej a po kratšej praxi nasledovalo šesťročné štúdium na Vysokej škole výtvarných umení. Sochárstvo študoval u prof. Štefunku a prof. Pribiša. Takmer desať rokov pedagogicky pôsobil na Strednej škole umeleckého priemyslu, kde viedol keramickú triedu.

Trnavčania v Oxfordskej encyklopédii

Koncom uplynulého roka vyšlo najnovšie, už štvrté vydanie veľmi zaujímavej Oxfordskej encyklopédie s názvom Encyklopédia osobností Českej a Slovenskej republiky. Je to vlastne malý biografický slovník zameraný na české a slovenské osobnosti, ktoré sú svojou činnosťou a tvorbou veľmi dôležitou a významnou súčasťou dneška.

Štúdia Simony Jurčovej Viliam Wietz – fotograf v Trnave v zborníku Historická fotografie 2016

Texty Simony Jurčovej publikované v Novinkách z radnice, zachytávajúce voľakedajšiu atmosféru nášho mesta, stopy doby, pomerov a historických okamihov, majú priaznivú reakciu nielen v Trnave, ale aj v zahraničí. Z Českej republiky prišla na trnavskú radnicu výzva prednesená prostredníctvom riaditeľa Vojenského archívu v Trnave Jozefa Petráša, ktorý je zároveň členom redakčnej rady odborného zborníka o historickej fotografii, zozbierať historické podklady a pripraviť odbornú štúdiu o trnavskej fotografii. Jej naplnením je štúdia Simony Jurčovej pod názvom Viliam Wietz – fotograf v Trnave, ktorá koncom minulého roka vyšla v českom odbornom recenzovanom zborníku Historická fotografie 2016.

Výnimoční ľudia sú krájačmi tmy

(Anton Hykisch: Verte cisárovi, s. 224)
Bratislava, 12. december 2016

Ponáhľam sa na železničnú stanicu. Z Národnej banky Slovenska si v ruke odnášam knihu a v pamäti cinkanie mincí, ktorými posýpali Hykischov román Verte cisárovi. Žičlivé slová a zvuk kovových peňazí vyprevádzal publikáciu na ceste k čitateľom a zároveň potvrdzoval zložitý životný príbeh vládcu monarchie. Do košíka s mincami načierali dvaja bývalí najvyšší predstavitelia Slovenskej republiky Rudolf Schuster a Ivan Gašparovič, veľvyslanec Rakúskej republiky na Slovensku Helfried Carl, guvernér NBS Jozef Makúch, riaditeľ Vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov Roman Michelko a riaditeľka Slovenského inštitútu vo Viedni Alena Heribanová.

Spomienka na Hanu Kostolanskú

Aj keď Trnava bola pre rozhlasovú herečku Hanu Kostolanskú rodenú Ušákovú (* 25. apríla 1928 Kátlovce – † 15. január 2017 Bratislava), len prestupnou zastávkou z rodnej obce do hlavného mesta, kde žila a pracovala, nepriamo ju ovplyvnila v prenášaní duchovných myšlienok. Sprevádzali ju celý život, a neraz s nimi mala aj svoje trpké skúsenosti. Dokumentuje to napríklad aj jej heslo v Encyklopédii umení Slovenska z 80. rokov, ktoré sa „zmestilo“ do niekoľkých viet. Napriek tomu, že len v archíve Slovenského rozhlasu nájdeme viac ako 1 400 nahrávok s jej hlasom.