novinky z radnice

Ocenenie pre prvého nevidiaceho knihovníka

Už od roku 1984 v našej Knižnici Juraja Fándlyho funguje oddelenie pre nevidiacich a slabozrakých. Od vzniku tohto oddelenia je jeho dušou Július Bartek (nar. 7. septembra 1958 v Krompachoch), ktorý je od mladého veku Trnavčanom. Ako nevidiaci navštevoval školu v Levoči (1964 – 73), potom študoval na Gymnáziu v Trnave (1973 – 77), čo bolo na tú dobu celkom nezvyčajné, keďže integrácia vidiacich a nevidiacich v podobe ako ju poznáme dnes ešte neexistovala.

Pred oponou vyhlásili aj cenu Porttál. Na celej čiare zvíťazila divadelná klasika

Divadlo Jána Palárika si svojím repertoárom i komornou atmosférou buduje dobré vzťahy so svojím publikom. Tento rok sa rozhodlo zavŕšiť ich aj prvou diváckou anketou Porttál, ktorej výsledky zazneli 9. júna 2018 v poslednej talkshow Pred oponou v tejto sezóne. Okrem nich však Michal Jánoš uviedol aj nemenej zaujímavého hosťa – odchádzajúceho riaditeľa divadla Emila Nedielku.

Pripravuje sa jubilejné Trienále plagátu Trnava 2018

Galéria Jána Koniarka v Trnave organizuje v tomto roku jubilejný desiaty ročník medzinárodnej súťaže aktuálneho svetového plagátu Trienále plagátu Trnava (TPT). Z prihlásených 4 830 diel porota prostredníctvom online hodnotenia vybrala 444 finalistov. Zo Slovenska sa ocitlo vo finále 19 plagátov od trinástich autorov.

Ika najnovšie aj s inšpiráciou z mytológie

Ildikó Kali, alebo ak chcete, Ika Kraicová (Ildikó Kraicová, nar. 12. decembra 1965 v Trnave) je známa trnavskej verejnosti z rôznych podujatí. Po troch CD platniach Vlčie balady (2006, vydané vlastným nákladom), Milenka všetkých (2010, Slnko Records), V hlbinách (2014, Pavian Records) sa predstavuje ďalším albumom s názvom La Loba.

Spomienka na trnavské korzo mala úspech, prišlo asi tri a pol tisícky Trnavčanov

V spomienkach výraznej generácie umelcov, ktorí dorastali v zlatých šesťdesiatych rokoch, rezonuje atmosféra bratislavského korza. Najmä Juraj Šebo vo svojich spomienkových knihách spomína na korzo ako významný aspekt socializácie mládeže. No v tomto kontexte sa nehovorí už o trnavskom korze, ktoré ešte výraznejšie rezonovalo medzi obyvateľmi v podmienkach menšieho mesta. Oživiť atmosféru trnavského korza skúšali viacerí. Dokonca v 90. rokoch bola táto myšlienka na stole magistrátu, no nebola vôľa podujatie podporiť. Napriek tomu si pamätníci atmosféru korza uchovávali s príjemnou nostalgiou. Pripomenúť si korzo sa podarilo až v jedno májové popoludnie tohto roka. A ohlas bol naozaj neočakávaný.