Už od roku 1984 v našej Knižnici Juraja Fándlyho funguje oddelenie pre nevidiacich a slabozrakých. Od vzniku tohto oddelenia je jeho dušou Július Bartek (nar. 7. septembra 1958 v Krompachoch), ktorý je od mladého veku Trnavčanom. Ako nevidiaci navštevoval školu v Levoči (1964 – 73), potom študoval na Gymnáziu v Trnave (1973 – 77), čo bolo na tú dobu celkom nezvyčajné, keďže integrácia vidiacich a nevidiacich v podobe ako ju poznáme dnes ešte neexistovala.
Divadlo Jána Palárika si svojím repertoárom i komornou atmosférou buduje dobré vzťahy so svojím publikom. Tento rok sa rozhodlo zavŕšiť ich aj prvou diváckou anketou Porttál, ktorej výsledky zazneli 9. júna 2018 v poslednej talkshow Pred oponou v tejto sezóne. Okrem nich však Michal Jánoš uviedol aj nemenej zaujímavého hosťa – odchádzajúceho riaditeľa divadla Emila Nedielku.
Galéria Jána Koniarka v Trnave organizuje v tomto roku jubilejný desiaty ročník medzinárodnej súťaže aktuálneho svetového plagátu Trienále plagátu Trnava (TPT). Z prihlásených 4 830 diel porota prostredníctvom online hodnotenia vybrala 444 finalistov. Zo Slovenska sa ocitlo vo finále 19 plagátov od trinástich autorov.
Ildikó Kali, alebo ak chcete, Ika Kraicová (Ildikó Kraicová, nar. 12. decembra 1965 v Trnave) je známa trnavskej verejnosti z rôznych podujatí. Po troch CD platniach Vlčie balady (2006, vydané vlastným nákladom), Milenka všetkých (2010, Slnko Records), V hlbinách (2014, Pavian Records) sa predstavuje ďalším albumom s názvom La Loba.
V spomienkach výraznej generácie umelcov, ktorí dorastali v zlatých šesťdesiatych rokoch, rezonuje atmosféra bratislavského korza. Najmä Juraj Šebo vo svojich spomienkových knihách spomína na korzo ako významný aspekt socializácie mládeže. No v tomto kontexte sa nehovorí už o trnavskom korze, ktoré ešte výraznejšie rezonovalo medzi obyvateľmi v podmienkach menšieho mesta. Oživiť atmosféru trnavského korza skúšali viacerí. Dokonca v 90. rokoch bola táto myšlienka na stole magistrátu, no nebola vôľa podujatie podporiť. Napriek tomu si pamätníci atmosféru korza uchovávali s príjemnou nostalgiou. Pripomenúť si korzo sa podarilo až v jedno májové popoludnie tohto roka. A ohlas bol naozaj neočakávaný.