novinky z radnice

Trnavské cukrárne

Cukrárne sú miestom, kam sa chodí na posedenie pri dobrom zákusku a káve, napríklad počas prechádzky mestom. Pozrime sa, kde boli známe trnavské cukrárne na sklonku monarchie a v časoch prvej republiky.

Známi i neznámi autori historickej Trnavskej univerzity XXV.

„S ohľadom na väčší úžitok poddaných premiestňujem univerzitu do Budína...“
Rok 2017 môžeme považovať za jeden z tých, ktorý je spätý hneď s niekoľkými výnimočnými výročiami priamo súvisiacimi s Trnavou. Krajiny strednej Európy si na početných podujatiach pripomínajú 300. rokov od narodenia osvietenej a reformnej panovníčky Márie Terézie, od čias premiestnenia historickej Trnavskej univerzity do Budína uplynie v týchto dňoch 240 rokov a súčasná Trnavská univerzita oslavuje 25. výročie svojho znovuobnovenia. Prvé dve udalosti sa priamo spájajú s osobou univerzitného profesora, historika Františka Karola Palmu SJ, od ktorého narodenia uplynie 18. augusta 282 rokov.

Mestskí zamestnanci Trnavy v prvej polovici 16. storočia III.

Zamestnanci trnavskej fary      Správa mestskej farnosti patrila medzi najdôležitejšie kompetencie mestskej administratívy a popri vlastnej samospráve meštianskej obce bola práve samospráva cirkevných záležitostí mesta najdôležitejším atribútom jej výsadného postavenia.

Alojz Pecháň stál pri výstavbe interného pavilónu nemocnice

V dnešnej časti nášho rozprávania o dejinách jednotlivých oddelení trnavskej nemocnice sa vrátime do obdobia 1. Československej republiky. V tomto čase mal trnavský špitál sto rokov a čakal ho najväčší rozvoj, ktorý súvisel so zakladaním jednotlivých oddelení a rozvojom tých základných ako boli chirurgia a interné oddelenie. V tejto súvislosti sa pristavíme aj pri osobnosti, ktorá celé toto dianie ovplyvnila. Pri riaditeľovi nemocnice a dlhoročnom primárovi interného oddelenia Alojzovi Pecháňovi (*9. apríl 1897 Bánovce nad Bebravou – †20. august 1954 Trnava).

Justinove Dejiny z roku 1526 v historickej knižnici Západoslovenského múzea

Marcus Iunianus Iustinus, známy tiež iba ako Justinus, bol latinsky píšuci historik pôsobiaci v dobe rímskeho cisárstva. Informácie o samotnej osobe Justina čerpáme iba z jeho vlastného diela Historiarum Philippicarum Libri XLIV (Štyridsaťštyri kníh Filippských dejín), výťahu z objemného dejepisného diela iného antického autora Gnaea Pompeia Troga. Žiadne ďalšie údaje o živote či diele Justina sa do súčasnosti nezachovali. Napriek tomu, že Justinovo dielo Historia tvorí iba „výber“ z diela staršieho autora Pompeia Troga, má pre nás veľký význam, pretože samotné Trogovo historické dielo sa nám nezachovalo. Známy je iba zoznam úvodných poznámok jednotlivých kapitol.