novinky z radnice

Tri generácie Szukopovcov v Trnave

Bartolomej Szukop, Peter Szukop, Jozef Szukop a Adolf Szukop
Rodina Szukopovcov z južnej Moravy sa prisťahovala do Trnavy v polovici 19. storočia. Murársky majster Bartolomej Szukop a manželka Katarína, rod. Lorencová sem prišli spolu so synom Petrom (1853), ktorý sa narodil ešte v Ježove (dnes okres Hodonín). Medzi rokmi 1858 – 1860 sa v Trnave manželom narodili ďalšie dve deti, pri ktorých sú v matrike adresy Tirnavia 464 a 479, teda bývali spočiatku na Halenárskej ulici.[1] Bartolomej Szukop sa v Trnave postupne vypracoval až na majiteľa tehelne (tehelňa Bertalána Szukopa v deväťdesiatych rokoch 19. storočia), existujú tehly s označením Sukop. V roku 1890 mal majetok na Hornom predmestí 177b, pričom majiteľom 177a bol Gustáv Reidner (dedičia).[2]

Chodníčky učiteľa Jána Detricha viedli aj Trnavou

Dejinami nášho mesta prejde mnoho osobností, ktoré svojou trochou ovplyvnili pozitívne jeho chod, a dnes zostali zabudnuté. K takýmto osobnostiam patrí aj publicista, spisovateľ, učiteľ a funkcionár evanjelického cirkevného zboru v Trnave Ján Detrich (*14. máj 1877 Trenčín-Nozdrkovice †26. apríl 1951 Trnava), ktorý významnú časť svojho života prežil v Trnave.

Známi i neznámi autori historickej Trnavskej univerzity XXIII.

František Wagner – za katedrou i v službách cisára. V radoch pedagógov historickej Trnavskej univerzity (1635 – 1777) pôsobilo okrem našincov aj mnoho zahraničných profesorov. Jedným z nich bol aj nemecký jezuita František Wagner, ktorý sa do dejín našej univerzity zapísal nielen ako vynikajúci učiteľ rétoriky, ale aj ako autor veľkého počtu prác najmä didaktického charakteru. Podobne ako u väčšiny jezuitských vzdelancov aj v jeho živote zohrávalo vzdelanie a vzdelávanie dôležitú úlohu. Svoj záujem o rôzne odbory a disciplíny pretavil do skutočne bohatej tvorby, veď jeho celoživotné dielo predstavuje takmer tri desiatky prác.

Štyristopäťdesiate výročie Oláhovho seminára v Trnave

1. Mikuláš Oláh a Trnava (jezuiti, mestská škola)
Otec Mikuláša Oláha, člen vysokej valašskej šľachty, musel opustiť Valašsko a usadil sa v Sibiu (Cibium, Herrmannstadt, Nagy Szeben – Sedmohradsko). Tu sa narodil 10. januára 1493 syn Mikuláš. Roku 1505 sa rodina presťahovala do Szaszvárosa, kde sa Mikulášov otec stal kráľovským richtárom a v tom roku (asi do 1512) už Mikuláš študoval vo Veľkom Varadíne. Roku 1518 bol vysvätený za kňaza biskupom Szakmárym a keď sa tento stal ostrihomským arcibiskupom (1523), menoval nadaného a vzdelaného kňaza ostrihomským kanonikom.[1]

American beauty salon v Trnave

Úprave vlasov sa i v minulosti venovala osobitná pozornosť, účesy poliehali módnym zmenám podobne ako oblečenie či doplnky. Dámy si v 19. storočí nechávali rásť dlhé vlasy, ktoré spletali do vrkočov ďalej upravených v rôznych typoch drdolov. V rámci remesiel poskytovali svoje služby holiči, ktorí strihali najmä mužské a detské vlasy a mužov holili. V dvadsiatych rokoch 20. storočia nastal radikálny obrat v dĺžke ženských vlasov. Do módy prišli krátke účesy upravené hladko alebo s vlnami tak, aby boli zakryté uši. V tridsiatych rokoch sa nosili vlasy predĺžené po plecia a nižšie, v móde boli vlny tvarované špeciálnymi kulmami a prístrojmi. Úprava ženských vlasov už vyžadovala služby dámskeho kaderníctva.