novinky z radnice

Trnavské pamiatky na archívnych plánoch I.

Premenám času podlieha všetko – živé či neživé, mladé či staré, slabé i mocné. Rozmanitá bola aj minulosť a osudy mnohých trnavských pamiatok. Počas svojej existencie prešli mnohými premenami. V zbierkach a fondoch Štátneho archívu v Trnave sa nachádzajú desiatky plánov a nákresov rozličných objektov prevažne z 19. a 20. storočia, ktoré zachytávajú známe i menej známe pamiatky. Niektoré sa do dnešných dní nedochovali, iné dnes vyzerajú podstatne odlišne a ďalšie sa vyhli zmenám, ktoré by ich dnešný charakter mohli zmeniť na nepoznanie. V tomto článku sa budeme venovať najmä tým, ktoré boli z rozličných príčin zbúrané.

Trnavskí richtári v prvej polovici 16. storočia II.

V roku 1540 sa stal novým richtárom Ján Budaj – Budínsky  (Buday, Budensis). O Jánovi Budajovi vieme, že funkciu richtára vykonával aj v rokoch 1541, 1546, 1547, 1549, 1550 a 1551. V roku 1548 ho nachádzame v zozname zvolených mešťanov do „dvadsaťštvorky“ a v roku 1542 a 1552 ako prísažného. Zaujímavou informáciou je zápis v mestskej knihe z 5.

Známi i neznámi autori historickej Trnavskej univerzity XXVIII.

Peter Pázmaň očami básnika a historika.............................Zakladateľa Trnavskej univerzity ostrihomského arcibiskupa Petra Pázmaňa nie je potrebné nijak zvlášť predstavovať. Jeho neoblomné úsilie o pozdvihnutie vzdelanostnej úrovne v boji proti náboženským bludom mu prinieslo vďakyvzdanie a úprimný záujem o jeho životné osudy nielen u bezprostredných nasledovníkov, ale aj neskorších historikov a biografov. Z tohto pohľadu je zaujímavé sledovať aj literárno-historické práce vychádzajúce v trnavskej univerzitnej tlačiarni v 18. storočí.

Trnavskí richtári v prvej polovici 16. storočia I.

Mestská správa, jej rozsah a štruktúra patrili k najzákladnejším charakteristikám stredovekých miest. Boli priestorom pre život a realizáciu meštianskeho života v spoločenskej aj ekonomickej oblasti. Ideálom stredovekých miest bolo dosiahnuť čo najväčšiu mieru autonómie pri správe vlastných záležitostí, o čom nerozhodovali len udelené výsady od panovníkov, ale aj predovšetkým ekonomická dôležitosť v regionálnom i celokrajinskom význame. V prípade Trnavy sa proces emancipácie samosprávy začal už v období pred tatárskym vpádom, keď v roku 1238 kráľ Belo IV. udelil rozsiahle výsady tunajším hosťom a ich lokalite.

Ján Vykopal – fotograf v Trnave

Fotograf Ján Vykopal sa narodil 9. októbra 1867 v obci Teplice pri Piešťanoch v rodine krajčíra Pavla Vykopala.[1] Obec Teplice sa koncom 19. storočia stala súčasťou kúpeľného mesta Piešťany. Ako fotograf začínal pravdepodobne v Piešťanoch, až v roku 1894 sa objavil prvýkrát v Trnave.

Ján Vykopal (János Wykopal) uverejnil v týždenníku Nagyszombati hetilap 7. 10. 1894 reklamu, v ktorej ohlasoval svoj fotoateliér na Untere länge Gasse 9 (Dolnohrubá ulica, dnes Hlavná). V texte uviedol bližšie určenie „Bogschov dom“, čo je dom oproti radnici, kde bola známa kaviareň (neskôr pod názvami Othon, Thalmeiner, Európa, Krym).