novinky z radnice

Trnavské pamiatky na archívnych plánoch 2. časť

V prvej časti sme sa venovali pamiatkam, ktoré sa nezachovali, v tejto nahliadneme do nákresov a plánov, ktoré zachytávajú niekdajšiu podobu či plány prestavieb známych historických budov v meste a priblížime si ich historický kontext.
K najvýraznejším dominantám Trnavy patrí bezpochyby mestská veža. Jej stavba sa začala 28. júna 1574 potvrdením zmluvy medzi richtárom Jurajom Schleglom a murárskym majstrom Jakubom. Spolu s majstrami Bernátom a Michalom Keglevičom postavili impozantnú renesančnú stavbu, ktorá slúžila ako rozhľadňa, ale predovšetkým ako ukazovateľ statusu mesta. [1]

O čom rokoval magistrát za prvej ČSR?

Zaujímavosti zo zápisníc zasadnutí mestskej rady v Trnave (1919 – 1933).......................Po vzniku Československa v októbri 1918 sa začali postupne meniť staré reálie v novom štáte a jednou zo zmien bolo aj premenovanie ulíc. Bezprostredne po vzniku nového štátu sa v Trnave názvy ulíc jednoducho preložili z maďarčiny do slovenčiny, napríklad Hornohrubá a Dolnohrubá ulica (dnes Štefánikova a Hlavná).

Od 15. storočia tam mleli múku, dnes tu nájdete klince a skrutky

Reč je o tzv. Vnútornom mlyne, ktorý do roku 1999 stál na ulici Horné Bašty. Vodný mlyn, ktorého kolesá poháňala riečka Trnávka pretekajúca opevneným centrom mesta, mlel múku pre Trnavčanov s prestavbami od 15. storočia až do polovice 19. storočia.
V písomných prameňoch sa tento mlyn vyskytuje pod pomenovaním Mlyn Wnitrny, Mola interna, Mlin Conitrny, Mola intra munia, Belső malom, Itben levő malom, Városi malom, Innere Műhle. Pravdepodobne najstaršou písomnou zmienkou o mlyne na tomto mieste je zápis v mestskej knihe farských účtov v roku 1495, v ktorej sa spomína mlyn oproti domu mäsiara Michala na druhej strane potoka.[1]

Trnavské pamiatky na archívnych plánoch I.

Premenám času podlieha všetko – živé či neživé, mladé či staré, slabé i mocné. Rozmanitá bola aj minulosť a osudy mnohých trnavských pamiatok. Počas svojej existencie prešli mnohými premenami. V zbierkach a fondoch Štátneho archívu v Trnave sa nachádzajú desiatky plánov a nákresov rozličných objektov prevažne z 19. a 20. storočia, ktoré zachytávajú známe i menej známe pamiatky. Niektoré sa do dnešných dní nedochovali, iné dnes vyzerajú podstatne odlišne a ďalšie sa vyhli zmenám, ktoré by ich dnešný charakter mohli zmeniť na nepoznanie. V tomto článku sa budeme venovať najmä tým, ktoré boli z rozličných príčin zbúrané.

Trnavskí richtári v prvej polovici 16. storočia II.

V roku 1540 sa stal novým richtárom Ján Budaj – Budínsky  (Buday, Budensis). O Jánovi Budajovi vieme, že funkciu richtára vykonával aj v rokoch 1541, 1546, 1547, 1549, 1550 a 1551. V roku 1548 ho nachádzame v zozname zvolených mešťanov do „dvadsaťštvorky“ a v roku 1542 a 1552 ako prísažného. Zaujímavou informáciou je zápis v mestskej knihe z 5.