novinky z radnice

Mestskí zamestnanci Trnavy v prvej polovici 16. storočia I.

Obdobie prvej polovice 16. storočia predstavuje v dejinách Trnavy významnú etapu, pretože v meniacich sa spoločenských a politických podmienkach sa postupne premieňalo aj mesto zo stredovekej podoby do novej situácie, ktorá sa dotkla všetkých oblastí jej mestského života. Je to súčasne obdobie, z ktorého sa nám už v historickom mestskom archíve zachovali o niečo kompaktnejšie historické pramene, z ktorých možno podrobnejšie rekonštruovať mestský život a jeho prejavy.

Známi i neznámi autori historickej Trnavskej univerzity XXIV.

Starostlivosť o novorodenca v 18. storočí očami trnavského profesora Jána Jakuba Cepeca – Počas diskusií týkajúcich sa smerovania vysokoškolského vzdelávania na Slovensku aj v západnej Európe sa v poslednej dobe dostáva do popredia čoraz viac prepojenie teórie s praxou. V súčasnosti ide skôr o bližší kontakt medzi akademickými prostredím a podnikateľskou sférou. So snahou priblížiť teoretické vedomosti ku každodennej ľudskej činnosti sa však vo vysokoškolskom milieu stretávame už oveľa skôr. V roku 1769 vydala cisárovná Mária Terézia intimát o reforme Trnavskej univerzity, na základe ktorého bola v Trnave zriadená lekárska fakulta.

Ad: Tri generácie Szukopovcov v Trnave

Uhádli ste, na ktorých budovách v Trnave sú rovnaké ozdobné hlavice ako na dvore Sukopovcov?
Milí Trnavčania, v májovom čísle Noviniek z radnice sme pre vás pripravili hádanku. V albume rodiny Sukopovcov sme našli starú fotografiu hlavíc odliatych z umelého kameňa, ktoré držali na dvore Sukopovcov hrantík s kvetmi. Peter Szukop bol trnavský staviteľ, ktorý sa podieľal na niektorých stavbách koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Jeho syn Jozef prevádzkoval Prvú trnavskú továreň na cement a umelý kameň. Pravdepodobne z ich dielne pochádzajú aj ozdobné odliatky na tých trnavských fasádach, ktoré vznikli alebo sa opravovali v období pôsobenia sukopovskej stavebnej firmy.

Tri generácie Szukopovcov v Trnave

Bartolomej Szukop, Peter Szukop, Jozef Szukop a Adolf Szukop
Rodina Szukopovcov z južnej Moravy sa prisťahovala do Trnavy v polovici 19. storočia. Murársky majster Bartolomej Szukop a manželka Katarína, rod. Lorencová sem prišli spolu so synom Petrom (1853), ktorý sa narodil ešte v Ježove (dnes okres Hodonín). Medzi rokmi 1858 – 1860 sa v Trnave manželom narodili ďalšie dve deti, pri ktorých sú v matrike adresy Tirnavia 464 a 479, teda bývali spočiatku na Halenárskej ulici.[1] Bartolomej Szukop sa v Trnave postupne vypracoval až na majiteľa tehelne (tehelňa Bertalána Szukopa v deväťdesiatych rokoch 19. storočia), existujú tehly s označením Sukop. V roku 1890 mal majetok na Hornom predmestí 177b, pričom majiteľom 177a bol Gustáv Reidner (dedičia).[2]

Chodníčky učiteľa Jána Detricha viedli aj Trnavou

Dejinami nášho mesta prejde mnoho osobností, ktoré svojou trochou ovplyvnili pozitívne jeho chod, a dnes zostali zabudnuté. K takýmto osobnostiam patrí aj publicista, spisovateľ, učiteľ a funkcionár evanjelického cirkevného zboru v Trnave Ján Detrich (*14. máj 1877 Trenčín-Nozdrkovice †26. apríl 1951 Trnava), ktorý významnú časť svojho života prežil v Trnave.