novinky z radnice

Známi i neznámi autori historickej Trnavskej univerzity XXX.

Andrej Jaslinský a jeho hľadanie odpovede na otázku vzniku nového života....................Hoci sa to dnes javí ako zvláštnosť, klasickou súčasťou novovekej prírodnej filozofie boli aj rozpravy o biológii živočíchov a človeka. Základom tejto oblasti poznania bola najmä séria Aristotelových kníh  o živočíchoch, ale neskôr aj komentáre k nim a niektoré samostatné pojednania. A hoci sa povaha prírodnej filozofie v sedemnástom a osemnástom storočí menila asi najvýraznejšie – oproti stálosti iných disciplín ako napr. logika či metafyzika – biológia v nej neprechádzala takými dramatickými zmenami ako fyzika, astronómia či alchýmia.

Známi i neznámi autori historickej Trnavskej univerzity XXIX.

Pavol Jozef Rodlsperger: v meste študoval, Trnavčanov liečil.........................V súčasnosti kulminuje epidémia chrípky, ktorá sa dá ľahko zvládnuť pomocou bežne dostupných liekov a niekoľkodňového oddychu. Nie vždy však bolo potlačenie chorôb, najmä tých infekčných, také jednoduché a rýchle. Zdravotná starostlivosť o obyvateľstvo bola koncom 17. storočia na našom území na nízkej úrovni, následkom čoho ho sužovali opakované epidémie moru a dyzentérie, pričom nemocnice fungovali len v niektorých vybraných mestách. Navyše sa na nedobrom zdravotnom stave obyvateľstva odzrkadľoval nedostatok lekárov, ránhojičov i pôrodných báb

Zaujímavý poštový doklad k Hospodárskej banke v Trnave

Naše mesto je bohaté na historické a kultúrne pamiatky. V uplynulom období boli mnohé z nich zrekonštruované. Pri rekonštrukcii budovy Knižnice Juraja Fándlyho našli reštaurátori na čelnej fasáde pod omietkou celé desaťročia skrytý nápis HOSPODÁRSKA BANKA, označujúci pôvodný účel budovy, ktorý bol po dohode s pamiatkarmi obnovený. Budovu projektoval významný slovenský architekt Milan Michal Harminc začiatkom minulého storočia. Pozerať sa na ňu iba ako na bývalú banku alebo súčasnú knižnicu by však bola veľká chyba, lebo jej význam je z historického hľadiska oveľa väčší.

Deväťdesiatpäť rokov Miestneho odboru Matice slovenskej, alebo Matičné dejiny v Trnave

Ist hanC aeDeM ThaLIe posVIt senatVs aC popVLVs TIrnaVIensIs
Tento stánok Tálie dal postaviť senát a obyvateľstvo trnavské

Možno sa bude niekomu zdať divné, že začínam chronostikonom (nápisom) na budove trnavského divadla, ale národné povedomie sa v Trnave začínalo prebúdzať práve v tejto budove, aj keď až v 38. roku jeho existencie ( v r.1869). V rokoch 1934 – 44 pôsobil Miestny odbor Matice slovenskej v Panónii (tak sa vtedy hovorilo divadlu) a od roku 1996 až do dnešných dní sídli na druhom poschodí divadla a zdieľa spoločnú miestnosť s hasičmi.

Kurzy amatérskych maliarov v Trnave v 20. storočí

Poznámky k neprofesionálnemu výtvarnému umeniu v Trnave..................Kedysi bolo kreslenie súčasťou vyučovania nielen mladších žiakov (na ľudových školách), ale aj na vyšších stupňoch školstva – na meštiankach, gymnáziách či vyšších odborných školách. Bezprostredne po vzniku Československa sa riešil na Slovensku nedostatok domácich odborníkov presunom z Čiech. Na Slovensko vtedy prichádzali na umiestenku aj profesori vyučujúci na týchto typoch škôl.

Akademický sochár Ján Koniarek, fotoateliér Kabáth okolo r. 1940, zbierka ZSM