novinky z radnice

Trnavskí richtári v prvej polovici 16. storočia I.

Mestská správa, jej rozsah a štruktúra patrili k najzákladnejším charakteristikám stredovekých miest. Boli priestorom pre život a realizáciu meštianskeho života v spoločenskej aj ekonomickej oblasti. Ideálom stredovekých miest bolo dosiahnuť čo najväčšiu mieru autonómie pri správe vlastných záležitostí, o čom nerozhodovali len udelené výsady od panovníkov, ale aj predovšetkým ekonomická dôležitosť v regionálnom i celokrajinskom význame. V prípade Trnavy sa proces emancipácie samosprávy začal už v období pred tatárskym vpádom, keď v roku 1238 kráľ Belo IV. udelil rozsiahle výsady tunajším hosťom a ich lokalite.

Ján Vykopal – fotograf v Trnave

Fotograf Ján Vykopal sa narodil 9. októbra 1867 v obci Teplice pri Piešťanoch v rodine krajčíra Pavla Vykopala.[1] Obec Teplice sa koncom 19. storočia stala súčasťou kúpeľného mesta Piešťany. Ako fotograf začínal pravdepodobne v Piešťanoch, až v roku 1894 sa objavil prvýkrát v Trnave.

Ján Vykopal (János Wykopal) uverejnil v týždenníku Nagyszombati hetilap 7. 10. 1894 reklamu, v ktorej ohlasoval svoj fotoateliér na Untere länge Gasse 9 (Dolnohrubá ulica, dnes Hlavná). V texte uviedol bližšie určenie „Bogschov dom“, čo je dom oproti radnici, kde bola známa kaviareň (neskôr pod názvami Othon, Thalmeiner, Európa, Krym).

Známi i neznámi autori historickej Trnavskej univerzity XXVII.

Čas smútku a spomienok                      V tieto dni častejšie ako inokedy v roku myslíme na svojich blízkych, ktorí už nie sú medzi nami. So stíšeným hlasom prichádzame na cintoríny a mĺkvi zapaľujeme sviečky na ich hroboch. Je to náš spôsob, akým spomíname, smútime, vyrovnávame sa so stratou. Hoci už od narodenia starneme a každou sekundou života sa približujeme k smrti, vždy nás jej príchod svojím spôsobom prekvapí a zasiahne.

Pre korunu za mreže

Aj pod týmto názvom sa objavil pred päťdesiatimi rokmi v českej i slovenskej tlači príbeh z trnavskej Baziliky sv. Mikuláša. Nesúvisel s jedinečnosťou tejto kultúrnej pamiatky, ale skôr s kurióznym prípadom nevydarenej krádeže, ktorú mal na svedomí vtedy dvadsaťročný Trnavčan. Ako objekt si vyhliadol známe dielo – obraz Panny Márie trnavskej.

Zbierka Pavla Jedličku sa stala základom archeologického oddelenia múzea

V tomto roku uplynulo 100 rokov od úmrtia arcibiskupského vikára v Trnave, ostrihomského kanonika, pápežského preláta, historika, archeológa, zberateľa, pamiatkara a filantropa, Pavla Jedličku (*1844 – †1917).