novinky z radnice

Známi i neznámi autori historickej Trnavskej univerzity XXII.

Samuel Timon – zakladateľ modernej uhorskej historiografie
O niekoľko dní, 7. apríla, uplynie 281 rokov od úmrtia významného slovenského historika a pedagóga Samuela Timona. Jezuita, ktorého štúdium, pedagogická i publikačná činnosť je úzko spätá s Trnavou, sa stal známym ako zberateľ prameňov k uhorským dejinám a zaujal aj svojimi názormi o autochtónnosti Slovákov na našom území. Ako prvý označil Cyrila a Metoda za vierozvestcov a obhajoval starobylosť a samostatnosť slovenského národa.

Ad: Pamätná tabuľa z roku 1882 na Hviezdoslavovej ulici

Rovnomenný článok Martina Neumanna vyšiel v tohtoročnom marcovom vydaní Noviniek z radnice (v printovej verzii str. 18, 19)
Miestne noviny nám niekedy poskytnú zaujímavú autentickú informáciu k udalostiam, ktoré sa odohrali v dobe, ktorá už dnes nemá žijúcich pamätníkov. Trnavský týždenník uverejnil 3. septembra 1882 krátku (kritickú) správičku v rubrike Lokales, z pera jeho redaktora Jána Henrika Thinágla:

Trnava – bedeker 1875

Keby sa tak dalo na krátky čas nakuknúť do Trnavy v niektorom období jej zaujímavej histórie! Čo by ste si vybrali? Predpokladám, že by to bolo niečo príjemné alebo slávnostné, a nie moment invázie Tökölyho vojakov. Napríklad vítanie niektorého z panovníkov, keď prišiel do mesta aj s družinou? Zasadnutie mestskej rady? Nejaká veľká procesia? Oslava vinobrania? Jarmok?

Pamätná tabuľa z roku 1882 na Hviezdoslavovej ulici

Dom č. 281 na Hviezdoslavovej ulici bol asanovaný v roku 1949. Pred samotnou demoláciou bola z jeho fasády sňatá mramorová tabuľa z roku 1882 pripomínajúca miesto skonu uhorského kráľa Ľudovíta I. Veľkého. Pravdepodobne v tom čase už nežili pamätníci, ktorí sa vtedy zúčastnili slávnostného odhalenia tabule. Skúsme si preto pripomenúť okolnosti jej umiestnenia.

Na národa roli dedičnej – náš doktor Franko Veselovský

„Starý bojovník slovenskej národnostnej strany sa rozlúčil s nevďačným svetom... Za programm slovenských národnostných prepiatcov bojoval vždy s otvoreným šišakom, s mužskou smelosťou... Bol snemovým vyslancom a vtedy pred ľudom celou silou bránil svoje stanovisko, ktoré mohlo byť korrektné, ale nemohlo sa uskutočniť. Mal i procesy, prišiel i do väzenia..."
Podľa Nagyszombatésvidéke, citované v časopise Právny obzor, júl – september 1917[1]