novinky z radnice

Hostinec U kominára na Chlebovom rínku v Trnave

Chlebový rínok v Trnave dostal svoj názov podľa trhu, na ktorom predávali výrobcovia z dedín v stánkoch chlieb, pečivo a pekárske výrobky. Mikuláš Schneider Trnavský vo svojej knihe Úsmevy a slzy napísal: „Naši mestskí pekári piekli síce tiež veľmi chutný chlieb, ale okolo toho dedinského sedliackeho chleba sa vám vytvorila taká báječná povesť, že mu mestskí pekári konkurovať nemohli.“ Ale ako to na Chlebovom rínku vyzeralo v 19. storočí, keď sa mu hovorilo Kényér tér? Na širšej ulici zrejme boli aj jednoduché remeselnícke prístrešky.

Mestskí zamestnanci Trnavy v prvej polovici 16. storočia II.

Obrana mesta        V priebehu 13. a 14. storočia získalo trnavské mestské opevnenie celomurovanú podobu a stalo sa významným urbanistickým zariadením mesta počas celého stredoveku. V priebehu stredoveku komunikačný vstup do mesta zabezpečovali štyri mestské brány – Lovčická, Malženická, Dolná a Horná brána. V prvej polovici 16. storočia sa však využívali už iba dve – Horná a Dolná brána. V súvislosti s opevnením a bránami, vieme doložiť aj mestských zamestnancov, ktorí dohliadali na bezpečnosť pri prechode cez brány, ale zabezpečovali aj bezpečnostné služby v meste.

Symbolika trnavského mestského znaku

Symbolika trnavského mestského znaku svojou jedinečnosťou vždy pútala vo vedeckej obci veľkú pozornosť. Tomu zodpovedal aj priestor, ktorý bol tejto téme venovaný v odbornej spisbe. Pionierskymi prácami v sedemdesiatych rokoch boli štúdie P. Horvátha a J. Šimončiča, na ktoré nadviazali ďalší domáci aj zahraniční bádatelia.[1] Na nasledujúcich riadkoch sa v nadväznosti na tieto snahy pokúsime ponúknuť vysvetlenie symboliky trnavského mestského znaku a vyvodiť hypotetický záver ohľadom jeho autorstva.

Známi i neznámi autori historickej Trnavskej univerzity XXV.

Ján Krstiteľ Grossinger SJ – trnavský Plinius. Ak sa niekto pokúša napísať dielo, v ktorom by ponúkol kompletný opis prírody, musí zaiste počítať s tým, že realizácia takéhoto projektu môže veľmi ľahko presahovať možnosti jedného človeka, akokoľvek by už bol obdarený schopnosťami a prirodzeným nadaním. V neposlednom rade mu osud musí nadeliť aj dostatok času a treba podotknúť, že ani to nemusí stačiť, pokiaľ náš bádateľ nie je zároveň aj vynikajúcim organizátorom.

Obchodníci s koloniálnym tovarom a koloniál Gézu Bruckmayera

Čo to vlastne bol ten koloniál? Išlo o obchod s dovozovým tovarom z kolónií, zväčša potravinami. V našich podmienkach to bol tovar tak trochu exotický, nie bežný – napríklad káva, kakao, čaj, koreniny, dovozové vína, likéry, rum, čokoláda, exotické ovocie...