novinky z radnice

Deväťdesiatpäť rokov Miestneho odboru Matice slovenskej, alebo Matičné dejiny v Trnave

Ist hanC aeDeM ThaLIe posVIt senatVs aC popVLVs TIrnaVIensIs
Tento stánok Tálie dal postaviť senát a obyvateľstvo trnavské

Možno sa bude niekomu zdať divné, že začínam chronostikonom (nápisom) na budove trnavského divadla, ale národné povedomie sa v Trnave začínalo prebúdzať práve v tejto budove, aj keď až v 38. roku jeho existencie ( v r.1869). V rokoch 1934 – 44 pôsobil Miestny odbor Matice slovenskej v Panónii (tak sa vtedy hovorilo divadlu) a od roku 1996 až do dnešných dní sídli na druhom poschodí divadla a zdieľa spoločnú miestnosť s hasičmi.

Kurzy amatérskych maliarov v Trnave v 20. storočí

Poznámky k neprofesionálnemu výtvarnému umeniu v Trnave..................Kedysi bolo kreslenie súčasťou vyučovania nielen mladších žiakov (na ľudových školách), ale aj na vyšších stupňoch školstva – na meštiankach, gymnáziách či vyšších odborných školách. Bezprostredne po vzniku Československa sa riešil na Slovensku nedostatok domácich odborníkov presunom z Čiech. Na Slovensko vtedy prichádzali na umiestenku aj profesori vyučujúci na týchto typoch škôl.

Akademický sochár Ján Koniarek, fotoateliér Kabáth okolo r. 1940, zbierka ZSM

Trnavské pamiatky na archívnych plánoch 2. časť

V prvej časti sme sa venovali pamiatkam, ktoré sa nezachovali, v tejto nahliadneme do nákresov a plánov, ktoré zachytávajú niekdajšiu podobu či plány prestavieb známych historických budov v meste a priblížime si ich historický kontext.
K najvýraznejším dominantám Trnavy patrí bezpochyby mestská veža. Jej stavba sa začala 28. júna 1574 potvrdením zmluvy medzi richtárom Jurajom Schleglom a murárskym majstrom Jakubom. Spolu s majstrami Bernátom a Michalom Keglevičom postavili impozantnú renesančnú stavbu, ktorá slúžila ako rozhľadňa, ale predovšetkým ako ukazovateľ statusu mesta. [1]

O čom rokoval magistrát za prvej ČSR?

Zaujímavosti zo zápisníc zasadnutí mestskej rady v Trnave (1919 – 1933).......................Po vzniku Československa v októbri 1918 sa začali postupne meniť staré reálie v novom štáte a jednou zo zmien bolo aj premenovanie ulíc. Bezprostredne po vzniku nového štátu sa v Trnave názvy ulíc jednoducho preložili z maďarčiny do slovenčiny, napríklad Hornohrubá a Dolnohrubá ulica (dnes Štefánikova a Hlavná).

Od 15. storočia tam mleli múku, dnes tu nájdete klince a skrutky

Reč je o tzv. Vnútornom mlyne, ktorý do roku 1999 stál na ulici Horné Bašty. Vodný mlyn, ktorého kolesá poháňala riečka Trnávka pretekajúca opevneným centrom mesta, mlel múku pre Trnavčanov s prestavbami od 15. storočia až do polovice 19. storočia.
V písomných prameňoch sa tento mlyn vyskytuje pod pomenovaním Mlyn Wnitrny, Mola interna, Mlin Conitrny, Mola intra munia, Belső malom, Itben levő malom, Városi malom, Innere Műhle. Pravdepodobne najstaršou písomnou zmienkou o mlyne na tomto mieste je zápis v mestskej knihe farských účtov v roku 1495, v ktorej sa spomína mlyn oproti domu mäsiara Michala na druhej strane potoka.[1]