novinky z radnice

Známi i neznámi autori historickej Trnavskej univerzity XXIII.

František Wagner – za katedrou i v službách cisára. V radoch pedagógov historickej Trnavskej univerzity (1635 – 1777) pôsobilo okrem našincov aj mnoho zahraničných profesorov. Jedným z nich bol aj nemecký jezuita František Wagner, ktorý sa do dejín našej univerzity zapísal nielen ako vynikajúci učiteľ rétoriky, ale aj ako autor veľkého počtu prác najmä didaktického charakteru. Podobne ako u väčšiny jezuitských vzdelancov aj v jeho živote zohrávalo vzdelanie a vzdelávanie dôležitú úlohu. Svoj záujem o rôzne odbory a disciplíny pretavil do skutočne bohatej tvorby, veď jeho celoživotné dielo predstavuje takmer tri desiatky prác.

Štyristopäťdesiate výročie Oláhovho seminára v Trnave

1. Mikuláš Oláh a Trnava (jezuiti, mestská škola)
Otec Mikuláša Oláha, člen vysokej valašskej šľachty, musel opustiť Valašsko a usadil sa v Sibiu (Cibium, Herrmannstadt, Nagy Szeben – Sedmohradsko). Tu sa narodil 10. januára 1493 syn Mikuláš. Roku 1505 sa rodina presťahovala do Szaszvárosa, kde sa Mikulášov otec stal kráľovským richtárom a v tom roku (asi do 1512) už Mikuláš študoval vo Veľkom Varadíne. Roku 1518 bol vysvätený za kňaza biskupom Szakmárym a keď sa tento stal ostrihomským arcibiskupom (1523), menoval nadaného a vzdelaného kňaza ostrihomským kanonikom.[1]

American beauty salon v Trnave

Úprave vlasov sa i v minulosti venovala osobitná pozornosť, účesy poliehali módnym zmenám podobne ako oblečenie či doplnky. Dámy si v 19. storočí nechávali rásť dlhé vlasy, ktoré spletali do vrkočov ďalej upravených v rôznych typoch drdolov. V rámci remesiel poskytovali svoje služby holiči, ktorí strihali najmä mužské a detské vlasy a mužov holili. V dvadsiatych rokoch 20. storočia nastal radikálny obrat v dĺžke ženských vlasov. Do módy prišli krátke účesy upravené hladko alebo s vlnami tak, aby boli zakryté uši. V tridsiatych rokoch sa nosili vlasy predĺžené po plecia a nižšie, v móde boli vlny tvarované špeciálnymi kulmami a prístrojmi. Úprava ženských vlasov už vyžadovala služby dámskeho kaderníctva.

Známi i neznámi autori historickej Trnavskej univerzity XXII.

Samuel Timon – zakladateľ modernej uhorskej historiografie
O niekoľko dní, 7. apríla, uplynie 281 rokov od úmrtia významného slovenského historika a pedagóga Samuela Timona. Jezuita, ktorého štúdium, pedagogická i publikačná činnosť je úzko spätá s Trnavou, sa stal známym ako zberateľ prameňov k uhorským dejinám a zaujal aj svojimi názormi o autochtónnosti Slovákov na našom území. Ako prvý označil Cyrila a Metoda za vierozvestcov a obhajoval starobylosť a samostatnosť slovenského národa.

Ad: Pamätná tabuľa z roku 1882 na Hviezdoslavovej ulici

Rovnomenný článok Martina Neumanna vyšiel v tohtoročnom marcovom vydaní Noviniek z radnice (v printovej verzii str. 18, 19)
Miestne noviny nám niekedy poskytnú zaujímavú autentickú informáciu k udalostiam, ktoré sa odohrali v dobe, ktorá už dnes nemá žijúcich pamätníkov. Trnavský týždenník uverejnil 3. septembra 1882 krátku (kritickú) správičku v rubrike Lokales, z pera jeho redaktora Jána Henrika Thinágla: