novinky z radnice

Známi i neznámi autori historickej Trnavskej univerzity XXIV.

Starostlivosť o novorodenca v 18. storočí očami trnavského profesora Jána Jakuba Cepeca – Počas diskusií týkajúcich sa smerovania vysokoškolského vzdelávania na Slovensku aj v západnej Európe sa v poslednej dobe dostáva do popredia čoraz viac prepojenie teórie s praxou. V súčasnosti ide skôr o bližší kontakt medzi akademickými prostredím a podnikateľskou sférou. So snahou priblížiť teoretické vedomosti ku každodennej ľudskej činnosti sa však vo vysokoškolskom milieu stretávame už oveľa skôr. V roku 1769 vydala cisárovná Mária Terézia intimát o reforme Trnavskej univerzity, na základe ktorého bola v Trnave zriadená lekárska fakulta.

Ad: Tri generácie Szukopovcov v Trnave

Uhádli ste, na ktorých budovách v Trnave sú rovnaké ozdobné hlavice ako na dvore Sukopovcov?
Milí Trnavčania, v májovom čísle Noviniek z radnice sme pre vás pripravili hádanku. V albume rodiny Sukopovcov sme našli starú fotografiu hlavíc odliatych z umelého kameňa, ktoré držali na dvore Sukopovcov hrantík s kvetmi. Peter Szukop bol trnavský staviteľ, ktorý sa podieľal na niektorých stavbách koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Jeho syn Jozef prevádzkoval Prvú trnavskú továreň na cement a umelý kameň. Pravdepodobne z ich dielne pochádzajú aj ozdobné odliatky na tých trnavských fasádach, ktoré vznikli alebo sa opravovali v období pôsobenia sukopovskej stavebnej firmy.

Tri generácie Szukopovcov v Trnave

Bartolomej Szukop, Peter Szukop, Jozef Szukop a Adolf Szukop
Rodina Szukopovcov z južnej Moravy sa prisťahovala do Trnavy v polovici 19. storočia. Murársky majster Bartolomej Szukop a manželka Katarína, rod. Lorencová sem prišli spolu so synom Petrom (1853), ktorý sa narodil ešte v Ježove (dnes okres Hodonín). Medzi rokmi 1858 – 1860 sa v Trnave manželom narodili ďalšie dve deti, pri ktorých sú v matrike adresy Tirnavia 464 a 479, teda bývali spočiatku na Halenárskej ulici.[1] Bartolomej Szukop sa v Trnave postupne vypracoval až na majiteľa tehelne (tehelňa Bertalána Szukopa v deväťdesiatych rokoch 19. storočia), existujú tehly s označením Sukop. V roku 1890 mal majetok na Hornom predmestí 177b, pričom majiteľom 177a bol Gustáv Reidner (dedičia).[2]

Chodníčky učiteľa Jána Detricha viedli aj Trnavou

Dejinami nášho mesta prejde mnoho osobností, ktoré svojou trochou ovplyvnili pozitívne jeho chod, a dnes zostali zabudnuté. K takýmto osobnostiam patrí aj publicista, spisovateľ, učiteľ a funkcionár evanjelického cirkevného zboru v Trnave Ján Detrich (*14. máj 1877 Trenčín-Nozdrkovice †26. apríl 1951 Trnava), ktorý významnú časť svojho života prežil v Trnave.

Známi i neznámi autori historickej Trnavskej univerzity XXIII.

František Wagner – za katedrou i v službách cisára. V radoch pedagógov historickej Trnavskej univerzity (1635 – 1777) pôsobilo okrem našincov aj mnoho zahraničných profesorov. Jedným z nich bol aj nemecký jezuita František Wagner, ktorý sa do dejín našej univerzity zapísal nielen ako vynikajúci učiteľ rétoriky, ale aj ako autor veľkého počtu prác najmä didaktického charakteru. Podobne ako u väčšiny jezuitských vzdelancov aj v jeho živote zohrávalo vzdelanie a vzdelávanie dôležitú úlohu. Svoj záujem o rôzne odbory a disciplíny pretavil do skutočne bohatej tvorby, veď jeho celoživotné dielo predstavuje takmer tri desiatky prác.