novinky z radnice

Židovská komunita v Trnave kľúčovou dierkou II.

Dejiny menšín na Slovensku sú integrálnou súčasťou našej histórie. V minulom vydaní Noviniek z radnice sme priniesli prvú časť eseje, v pravom význame slova „pokusu“ zmapovať dejiny židov v Trnave. Táto časť sa sústreďuje na moderné dejiny židov od začiatku 19. storočia. A najmä ich dejiny v 20. storočí sú mementom toho, že nie je dobré, aby sa história opakovala...

Príbeh fotografov Kabáthovcov v Trnave

Súčasť výskumnej práce Trnavské fotoateliéry 1860 – 1948
Vincencz /Vincze /Vince /Vincenc /Vincent Kabáth, maliar a fotograf, vo Viedni začal s novým storočím aj nový život. V Trnave sa objavil už v roku 1900. V polovici marca roku 1901 uverejnil v týždenníku Nagyszombati Hetilap obsiahlu reklamu svojho ateliéru, kde okrem iného informoval, že ho presťahoval z Hrubej ulice do záhrady domu na Nagy Lajos utca 557 (na rohu Hviezdoslavovej a námestia).

Rodina z Chtelnice, okolo roku 1901, Vincze Kabáth, zdroj: zbierkový fond ZsM ↓   

Známi i neznámi autori historickej Trnavskej univerzity XVIII.

Štefan Čiba: Od vzdelaného básnika k vynikajúcemu rečníkovi.
14. novembra uplynie 381 rokov od historického momentu, keď sa z Trnavy stali Atény Panónie, ako sa mesto v súvekých literárnych dielach obyčajne nazýva, nové vzdelanostné a kultúrne centrum Uhorska. Veď práve v tento deň v roku 1635 odznela na historickej Trnavskej univerzite prvá prednáška. Na pôde Filozofickej fakulty ju predniesol profesor Martin Palkovič na tému racionálnej, t. j. aristotelovskej filozofie. Novozaložená Trnavská univerzita, ktorá spočiatku mala len dve fakulty – filozofickú a teologickú, ňou odštartovala svoju takmer stopäťdesiatročnú, nadmieru plodnú existenciu a pôsobenie.

Trnavské brány v stredoveku II.

Mestské brány boli v stredoveku základnými komunikačnými uzlami, ktoré na jednej strane regulovali externé vstupy do mesta a na strane druhej spájali mestské spoločenstvá s okolitým prostredím a krajinou. V predchádzajúcom článku sme sa venovali Lovčickej (známej v stredoveku aj ako brána Panny Márie) a Malženickej bráne. Trnava však disponovala aj ďalšími dvoma hlavnými bránami – Hornou a Dolnou bránou. Najstaršie písomné správy o nich tiež najskôr nachádzame až v záznamoch z najstaršej trnavskej mestskej knihy z 90. rokov 14. storočia.

Židovská komunita v Trnave kľúčovou dierkou I.

Dejiny menšín na Slovensku sú stále málo známe. Pritom hovoria nielen o tých, ktorí ich tvorili, ale aj o tých, ktorí s nimi ako väčšina spolunažívali. Nie vždy to bolo jednoduché „spolužitie“, preto je potrebné si tieto dejiny pripomínať... Možno aj táto esej môže prispieť k tomu, aby sa nezopakovali.