novinky z radnice

Symbolika trnavského mestského znaku

Symbolika trnavského mestského znaku svojou jedinečnosťou vždy pútala vo vedeckej obci veľkú pozornosť. Tomu zodpovedal aj priestor, ktorý bol tejto téme venovaný v odbornej spisbe. Pionierskymi prácami v sedemdesiatych rokoch boli štúdie P. Horvátha a J. Šimončiča, na ktoré nadviazali ďalší domáci aj zahraniční bádatelia.[1] Na nasledujúcich riadkoch sa v nadväznosti na tieto snahy pokúsime ponúknuť vysvetlenie symboliky trnavského mestského znaku a vyvodiť hypotetický záver ohľadom jeho autorstva.

Známi i neznámi autori historickej Trnavskej univerzity XXV.

Ján Krstiteľ Grossinger SJ – trnavský Plinius. Ak sa niekto pokúša napísať dielo, v ktorom by ponúkol kompletný opis prírody, musí zaiste počítať s tým, že realizácia takéhoto projektu môže veľmi ľahko presahovať možnosti jedného človeka, akokoľvek by už bol obdarený schopnosťami a prirodzeným nadaním. V neposlednom rade mu osud musí nadeliť aj dostatok času a treba podotknúť, že ani to nemusí stačiť, pokiaľ náš bádateľ nie je zároveň aj vynikajúcim organizátorom.

Obchodníci s koloniálnym tovarom a koloniál Gézu Bruckmayera

Čo to vlastne bol ten koloniál? Išlo o obchod s dovozovým tovarom z kolónií, zväčša potravinami. V našich podmienkach to bol tovar tak trochu exotický, nie bežný – napríklad káva, kakao, čaj, koreniny, dovozové vína, likéry, rum, čokoláda, exotické ovocie...

Mestskí zamestnanci Trnavy v prvej polovici 16. storočia I.

Obdobie prvej polovice 16. storočia predstavuje v dejinách Trnavy významnú etapu, pretože v meniacich sa spoločenských a politických podmienkach sa postupne premieňalo aj mesto zo stredovekej podoby do novej situácie, ktorá sa dotkla všetkých oblastí jej mestského života. Je to súčasne obdobie, z ktorého sa nám už v historickom mestskom archíve zachovali o niečo kompaktnejšie historické pramene, z ktorých možno podrobnejšie rekonštruovať mestský život a jeho prejavy.

Známi i neznámi autori historickej Trnavskej univerzity XXIV.

Starostlivosť o novorodenca v 18. storočí očami trnavského profesora Jána Jakuba Cepeca – Počas diskusií týkajúcich sa smerovania vysokoškolského vzdelávania na Slovensku aj v západnej Európe sa v poslednej dobe dostáva do popredia čoraz viac prepojenie teórie s praxou. V súčasnosti ide skôr o bližší kontakt medzi akademickými prostredím a podnikateľskou sférou. So snahou priblížiť teoretické vedomosti ku každodennej ľudskej činnosti sa však vo vysokoškolskom milieu stretávame už oveľa skôr. V roku 1769 vydala cisárovná Mária Terézia intimát o reforme Trnavskej univerzity, na základe ktorého bola v Trnave zriadená lekárska fakulta.