novinky z radnice

Štyristopäťdesiate výročie Oláhovho seminára v Trnave

1. Mikuláš Oláh a Trnava (jezuiti, mestská škola)
Otec Mikuláša Oláha, člen vysokej valašskej šľachty, musel opustiť Valašsko a usadil sa v Sibiu (Cibium, Herrmannstadt, Nagy Szeben – Sedmohradsko). Tu sa narodil 10. januára 1493 syn Mikuláš. Roku 1505 sa rodina presťahovala do Szaszvárosa, kde sa Mikulášov otec stal kráľovským richtárom a v tom roku (asi do 1512) už Mikuláš študoval vo Veľkom Varadíne. Roku 1518 bol vysvätený za kňaza biskupom Szakmárym a keď sa tento stal ostrihomským arcibiskupom (1523), menoval nadaného a vzdelaného kňaza ostrihomským kanonikom.[1]

American beauty salon v Trnave

Úprave vlasov sa i v minulosti venovala osobitná pozornosť, účesy poliehali módnym zmenám podobne ako oblečenie či doplnky. Dámy si v 19. storočí nechávali rásť dlhé vlasy, ktoré spletali do vrkočov ďalej upravených v rôznych typoch drdolov. V rámci remesiel poskytovali svoje služby holiči, ktorí strihali najmä mužské a detské vlasy a mužov holili. V dvadsiatych rokoch 20. storočia nastal radikálny obrat v dĺžke ženských vlasov. Do módy prišli krátke účesy upravené hladko alebo s vlnami tak, aby boli zakryté uši. V tridsiatych rokoch sa nosili vlasy predĺžené po plecia a nižšie, v móde boli vlny tvarované špeciálnymi kulmami a prístrojmi. Úprava ženských vlasov už vyžadovala služby dámskeho kaderníctva.

Známi i neznámi autori historickej Trnavskej univerzity XXII.

Samuel Timon – zakladateľ modernej uhorskej historiografie
O niekoľko dní, 7. apríla, uplynie 281 rokov od úmrtia významného slovenského historika a pedagóga Samuela Timona. Jezuita, ktorého štúdium, pedagogická i publikačná činnosť je úzko spätá s Trnavou, sa stal známym ako zberateľ prameňov k uhorským dejinám a zaujal aj svojimi názormi o autochtónnosti Slovákov na našom území. Ako prvý označil Cyrila a Metoda za vierozvestcov a obhajoval starobylosť a samostatnosť slovenského národa.

Ad: Pamätná tabuľa z roku 1882 na Hviezdoslavovej ulici

Rovnomenný článok Martina Neumanna vyšiel v tohtoročnom marcovom vydaní Noviniek z radnice (v printovej verzii str. 18, 19)
Miestne noviny nám niekedy poskytnú zaujímavú autentickú informáciu k udalostiam, ktoré sa odohrali v dobe, ktorá už dnes nemá žijúcich pamätníkov. Trnavský týždenník uverejnil 3. septembra 1882 krátku (kritickú) správičku v rubrike Lokales, z pera jeho redaktora Jána Henrika Thinágla:

Trnava – bedeker 1875

Keby sa tak dalo na krátky čas nakuknúť do Trnavy v niektorom období jej zaujímavej histórie! Čo by ste si vybrali? Predpokladám, že by to bolo niečo príjemné alebo slávnostné, a nie moment invázie Tökölyho vojakov. Napríklad vítanie niektorého z panovníkov, keď prišiel do mesta aj s družinou? Zasadnutie mestskej rady? Nejaká veľká procesia? Oslava vinobrania? Jarmok?