novinky z radnice

TRNAVSKÉ KINÁ ...majú vyše storočnú históriu

Pohyblivé obrázky na filmovom plátne museli pripadať ľuďom na začiatku 20. storočia ako zázrak techniky. Tento div mohli sledovať ešte pred zriadením stálych kín prostredníctvom kočovných kinematografov. V roku 1905 začal v Bratislave premietať Elektobioskop, ktorý využíval ako stabilný premietací priestor šermiarsku sálu hotela U zeleného stromu na mieste neskoršieho hotela Carlton. V roku 1915 mala Bratislava v prevádzke šesť stálych kín.[1] Ako to bolo v neďalekej, ale menšej Trnave?

Ludvík Nábělek – zakladateľ trnavskej urológie

V knihe 150 rokov nemocnice v Trnave sa dočítame, že medicínska urologická špecializácia sa na Slovensku začala formovať až po druhej svetovej vojne. V Trnave urologickú starostlivosť v rokoch 1953 – 55 zabezpečoval lekár Július Skarniczel, a po ňom tri roky Ľudovít Režucha. Obaja lekári do Trnavy dochádzali z Bratislavy, ambulanciu mali na poliklinike a operovali na chirurgii. Až v roku 1958 v trnavskej nemocnici, ktorá bola vtedy Krajským ústavom národného zdravia pre Bratislavský kraj, vznikol pri chirurgickom oddelení urologický ordinariát. Do funkcie ordinára – urológa bol menovaný Ludvík Nábělek, ktorý do Trnavy prišiel z Martina. Ordinariát bol predstupňom vzniku urologického oddelenia 1. októbra 1967.

Trnavské brány v stredoveku I.

Charakteristickou urbanistickou súčasťou stredovekých miest boli ich hradby: opevňovacie múry s vežami, baštami a bránami a v čase nebezpečenstva aj priekopy napĺňané vodou. Hlavným účelom hradieb bolo zabezpečovanie ochrany mešťanov a ich majetkov pred útokmi nepriateľov. Opevnené mestské sídla sa preto výrazne odlišovali od neopevnených dedín. Výstavba fortifikácie si vyžadovala veľa práce, materiálu a financií. Veľakrát najmä financie boli hlavnou príčinou nevybudovania murovaných hradieb, ale len jednoduchšieho drevozemného opevnenia. Panovníci však zo strachu pred vojenským nebezpečenstvom a v snahe podporiť výstavbu hradieb často poskytovali mestám rôzne úľavy či príspevky.

Neznáme dejiny mesta – slovenské sklárstvo a Trnava: Vyfúknuté sklo

Pri potulkách ulicami mesta nachádzame nielen stáročnú krásu historického mesta, ale aj novšie objekty, ktorých význam ešte donedávna presahoval jeho kataster. Zvykne sa vravieť, že Trnava bola doménou umenia, hudby či športu, ale v kapitolách nedávnej minulosti by sme našli aj lesknúci sa okamih, keď stála na vrchole pyramídy slovenského skla. Nuž, krása je všade, len ju treba objaviť. Aby sme mohli poodkryť históriu tohto obdobia v našom meste a nahliadnuť aj do jej zákulisia, žiadalo sa siahnuť do utajenej zásuvky dokumentov a vzácnych spomienok tých, ktorí boli pri tom. A tak sme sa pri dobrej káve stretli s ľuďmi, ktorí kedysi tvorili to, čomu sa hovorilo „vrcholový manažment“ sklárstva na Slovensku.

Spomienky na okupáciu fašistickou armádou v Protektoráte Čechy a Morava

Okupácia, protektorát, diktatúra. Pre súčasníkov zväčša len slová bez hlbšieho obsahu. Ľudská pamäť je neprenosná. Letopočty v učebniciach dejepisu sú len čísla. Dnes už málokto chápe, čo sa naozaj stalo v Československu v roku 1939, 1948 alebo v roku 1968. Ľudia, ktorí to všetko zažili, neodvratne odchádzajú do večnosti. Hlas tých, ktorí sú ešte nažive, je slabý. Varovanie, že vývoj udalostí, za ktorý zaplatili životom milióny ľudí, sa môže s malými obmenami opakovať, takmer nik nechce počúvať...