novinky z radnice

Spomienka na priekopníka trnavského horolezectva

Prejsť v tridsiatych rokoch minulého storočia dolniackou Trnavou v turistickom oblečení, s riadnym batohom, horolezeckým lanom, čakanom a navyše s lyžami – to bola tak trochu spoločenská odvaha. Trnavskí spoluobčania vás razom pasovali za šibnuté indivíduum. Štefanovi Poláčkovi – zanietenému turistovi, horolezcovi, lyžiarovi, to neprekážalo.

Dejiny Trnavy sú živým dielom, ktoré sa nekončí

Slávnostné uvedenie prvého zväzku nových Dejín Trnavy sa uskutočnilo 2. decembra 2010 v Zrkadlovej sieni Divadla Jána Palárika. Jej priestorové možnosti ledva stačili uspokojiť veľký záujem Trnavčanov o toto podujatie, ktoré viacerí zhodne nazvali udalosťou roka. Ako prvý sa ujal slova editor knihy prof. PhDr. Jozef Šimončič, CSc.

Richtári Trnavy v stredoveku IV.

V období prosperity (1413  – 1432) ► Do súčasnosti zachovaná budova mestskej radnice sa prvýkrát v písomných prameňoch pripomína v roku 1413 (domus consilii, domus consulum – teda dom mestskej rady alebo dom radných) – bol to s najväčšou pravdepodobnosťou aj rok dokončenia výstavby tohto mestského objektu.

Potulky po trnavských technických pamiatkach – II. časť

Nemenej hodnotnou stavbou je ďalší projekt Emila Belluša – areál trnavskej vodárne s jedinečným vodojemom. Stavbu navrhol Belluš v roku 1941, pričom výstavba samotného vodojemu prebehla v rokoch 1942 – 1948. Vodojem, ktorý tvorí jednu z dominánt Trnavy, sa právom zaraďuje k najvýznamnejším dielam slovenskej architektúry.

Obraz panej krásnej perem malovaný – apoteóza Trnavskej univerzity v básni Štefana Seleckého

Medzi klenoty našej svetskej barokovej literatúry patrí báseň Štefana Ferdinanda Seleckého Obraz panej krásnej perem malovaný, která má v Trnave svoje prebývaní. Je svedectvom o umeleckom prostredí a kultúrnej atmosfére prostredia na Trnavskej univerzite a v Trnave, ktorá bola centrom katolíckej vzdelanosti a rekatolizácie.