novinky z radnice

Verejná správa Trnavy v stredoveku – I. časť

Budovanie miest v Uhorskom kráľovstve predstavovalo nový prvok nielen v ekonomickej štruktúre krajiny, ale najmä výrazný zásah do dovtedajšej sociálno-právnej skladby obyvateľstva.

Verejná správa Trnavy v stredoveku – II. časť

Súčasťou mestskej agendy bola aj dôležitá funkcia mestského lekára – medicus, Arzt, o ktorom sú najstaršie doklady už z rokoch 1395 až 1397, kedy ním bol istý Ján (Johannes medicus). Vtedy mu správca mestskej pokladnice Ján Talkner vyplácal za jeho služby dva zlaté. Na zastávanie tohto postu sa nepochybne vyžadovalo príslušné vzdelanie, preto nie vždy sa mestu darilo funkciu mestského lekára aj obsadiť.

Veľká noc ako súčasť kresťanskej kultúry

Poznanie koreňov kultúry je pre porozumenie kontextu života dôležité. Človek sa totiž rodí, myslí a žije v prostredí, ktoré formuje kultúra v najširšom slova zmysle. V pôvodnom rímskom význame primárne súvisela s kultiváciou a ochranou prírody. Umožňovala vytvoriť miesto vhodné na bývanie. Radikálne sa líšila od úsilia podrobiť si prírodu pre svoj prospech.

Imrich Ikrényi: „Nebol som odbojár, ani hrdina“ (2. časť)

V meste nebola žiadna disciplína, všade panoval chaos. Nikto nevedel, čo ho čaká, nervy povoľovali. Trnava ešte horela, na uliciach ležali mŕtvi ľudia aj zvieratá, horela železničná stanica. Ženy sa poobliekali do starých handier a nevychádzali z pivníc a suterénov. Nebol problém hodiť tam granát, veď tam môžu byť Germáni. Kto mohol zabrániť jednotlivým vojakom alebo skupinám „podružených“ denaturovaným liehom, aby v noci vnikali do bytov?

Kultúrny život Trnavy v kope starého papiera

Staré raritné divadelné plagáty z obdobia po prvej svetovej vojne. Nielen tie možno nájsť v samostatnej expozícii pri Štúdiu v Divadle Jána Palárika v Trnave v suterénnych priestoroch prevádzkovej budovy. Divadlo si dočasne zapožiča lo plagáty zo zbierky milovníka umenia a trnavského lokálpatriota Bohumila Chmelíka. A ako spomínaná zbierka vôbec vznikla? Podľa majiteľa všetkému pomohla náhoda. „Pred vyhodením som zachránil kopu starých poskladaných papierov. Keď som ich rozbalil, zistil som, že všetky sú z tlačiarne Ferka Urbánka v Trnave. Čo ma prekvapilo, u väčšiny plagátov je vročenie 1919 – 21. Mnohí sa čudujú, ako je možné, že v tom čase, krátko po vojne, bol taký čulý kultúrny život v Trnave,“ hovorí na margo aktuálnej expozície Bohumil Chmelík.