novinky z radnice

Jubileum Trnavskej univerzity. 12. mája 2010 uplynie 375 rokov od jej založenia

 Pokusy otvoriť univerzitu v Uhorsku (r. 1367 v Pätikostolí, r. 1389 v Budíne, r. 1465 v Bra- tislave) zostali viac-menej len pokusmi. Aj Academia Istropolitana, ktorá mala najdlhšie trvanie, stráca sa v dejinnej hmle. Keď stredoveké Uhorsko skončilo v moháčskych močiaroch a jeho územie až po Dunaj okupovali turecké armády, celý politický, hospodársky a duchovný život sa preniesol na Slovensko, ktoré cisár Ferdinand I. pripojil k habsburským krajinám.

Ako sa odievali Trnavčania v 18. a 19. storočí

V priebehu historického vývoja sa práve v odievaní odrážali politické, hospodárske i sociálne zmeny spoločnosti a zároveň sociálne a triedne postavenie nositeľa. Menili sa tiež požiadavky krásy určitej doby. V zbierkovom fonde Západoslovenského múzea sa nenachádzajú textílie ani odevy z 18. storočia, preto môžeme vývoj odievania komplexne sledovať od začiatku 19.

Livrej kočiša z kaštieľa Odescalchiovcov

V obci Suchá nad Parnou neďaleko Trnavy (v minulosti Dürenbach, Zuh, Szuha a pod.) sa do roku 1952 nachádzal renesančný kaštieľ (doložený od roku 1551). Najskôr bol sídlom správy jedného z dištriktov panstva Červený Kameň.

Ako sa vzácny rukopis Biblie dostal do Trnavy?

Text Kamaldulskej Biblie z druhej polovice 18. storočia prekladali kamaldulskí mnísi v Červenom Kláštore pri obci Lechnica. Mnohí Trnavčania však ani nevedia, že tento významný text má spojitosť s naším mestom a regiónom. Originál Biblie, ktorej existencia a miesto uloženia sa považovali dlhé obdobie za nejasné, dnes patrí k významným dokumentom v dejinách spisovného slovenského jazyka. Originál sa nachádza v archíve Arcibiskupského úradu v Trnave.

Ďalší príspevok k trnavským vedutám

Vo februári 2009 boli v Novinkách z radnice (s. 9 – 10) uverejnené doplnky k vedutám, ktoré v roku 1994 a 2002 vydalo mesto Trnava (Stará Trnava v obrazoch). V druhom doplnení vedút mesta Trnavy prinášame niekoľko obrazov z rokov 1840 až 1892: Pohľad na mesto približne z roku 18470 zhotovil perokresbou v kombinácii s akvarelom Ondrej Petrik. Tento málo jasný obraz je v Maďarskom národnom múzeu v Budapešti (sign.