novinky z radnice

Alojz Pecháň stál pri výstavbe interného pavilónu nemocnice

V dnešnej časti nášho rozprávania o dejinách jednotlivých oddelení trnavskej nemocnice sa vrátime do obdobia 1. Československej republiky. V tomto čase mal trnavský špitál sto rokov a čakal ho najväčší rozvoj, ktorý súvisel so zakladaním jednotlivých oddelení a rozvojom tých základných ako boli chirurgia a interné oddelenie. V tejto súvislosti sa pristavíme aj pri osobnosti, ktorá celé toto dianie ovplyvnila. Pri riaditeľovi nemocnice a dlhoročnom primárovi interného oddelenia Alojzovi Pecháňovi (*9. apríl 1897 Bánovce nad Bebravou – †20. august 1954 Trnava).

Justinove Dejiny z roku 1526 v historickej knižnici Západoslovenského múzea

Marcus Iunianus Iustinus, známy tiež iba ako Justinus, bol latinsky píšuci historik pôsobiaci v dobe rímskeho cisárstva. Informácie o samotnej osobe Justina čerpáme iba z jeho vlastného diela Historiarum Philippicarum Libri XLIV (Štyridsaťštyri kníh Filippských dejín), výťahu z objemného dejepisného diela iného antického autora Gnaea Pompeia Troga. Žiadne ďalšie údaje o živote či diele Justina sa do súčasnosti nezachovali. Napriek tomu, že Justinovo dielo Historia tvorí iba „výber“ z diela staršieho autora Pompeia Troga, má pre nás veľký význam, pretože samotné Trogovo historické dielo sa nám nezachovalo. Známy je iba zoznam úvodných poznámok jednotlivých kapitol.

Hostinec U kominára na Chlebovom rínku v Trnave

Chlebový rínok v Trnave dostal svoj názov podľa trhu, na ktorom predávali výrobcovia z dedín v stánkoch chlieb, pečivo a pekárske výrobky. Mikuláš Schneider Trnavský vo svojej knihe Úsmevy a slzy napísal: „Naši mestskí pekári piekli síce tiež veľmi chutný chlieb, ale okolo toho dedinského sedliackeho chleba sa vám vytvorila taká báječná povesť, že mu mestskí pekári konkurovať nemohli.“ Ale ako to na Chlebovom rínku vyzeralo v 19. storočí, keď sa mu hovorilo Kényér tér? Na širšej ulici zrejme boli aj jednoduché remeselnícke prístrešky.

Mestskí zamestnanci Trnavy v prvej polovici 16. storočia II.

Obrana mesta        V priebehu 13. a 14. storočia získalo trnavské mestské opevnenie celomurovanú podobu a stalo sa významným urbanistickým zariadením mesta počas celého stredoveku. V priebehu stredoveku komunikačný vstup do mesta zabezpečovali štyri mestské brány – Lovčická, Malženická, Dolná a Horná brána. V prvej polovici 16. storočia sa však využívali už iba dve – Horná a Dolná brána. V súvislosti s opevnením a bránami, vieme doložiť aj mestských zamestnancov, ktorí dohliadali na bezpečnosť pri prechode cez brány, ale zabezpečovali aj bezpečnostné služby v meste.

Symbolika trnavského mestského znaku

Symbolika trnavského mestského znaku svojou jedinečnosťou vždy pútala vo vedeckej obci veľkú pozornosť. Tomu zodpovedal aj priestor, ktorý bol tejto téme venovaný v odbornej spisbe. Pionierskymi prácami v sedemdesiatych rokoch boli štúdie P. Horvátha a J. Šimončiča, na ktoré nadviazali ďalší domáci aj zahraniční bádatelia.[1] Na nasledujúcich riadkoch sa v nadväznosti na tieto snahy pokúsime ponúknuť vysvetlenie symboliky trnavského mestského znaku a vyvodiť hypotetický záver ohľadom jeho autorstva.