Tri generácie Szukopovcov v Trnave

Bartolomej Szukop, Peter Szukop, Jozef Szukop a Adolf Szukop
Rodina Szukopovcov z južnej Moravy sa prisťahovala do Trnavy v polovici 19. storočia. Murársky majster Bartolomej Szukop a manželka Katarína, rod. Lorencová sem prišli spolu so synom Petrom (1853), ktorý sa narodil ešte v Ježove (dnes okres Hodonín). Medzi rokmi 1858 – 1860 sa v Trnave manželom narodili ďalšie dve deti, pri ktorých sú v matrike adresy Tirnavia 464 a 479, teda bývali spočiatku na Halenárskej ulici.[1] Bartolomej Szukop sa v Trnave postupne vypracoval až na majiteľa tehelne (tehelňa Bertalána Szukopa v deväťdesiatych rokoch 19. storočia), existujú tehly s označením Sukop. V roku 1890 mal majetok na Hornom predmestí 177b, pričom majiteľom 177a bol Gustáv Reidner (dedičia).[2]

Chodníčky učiteľa Jána Detricha viedli aj Trnavou

Dejinami nášho mesta prejde mnoho osobností, ktoré svojou trochou ovplyvnili pozitívne jeho chod, a dnes zostali zabudnuté. K takýmto osobnostiam patrí aj publicista, spisovateľ, učiteľ a funkcionár evanjelického cirkevného zboru v Trnave Ján Detrich (*14. máj 1877 Trenčín-Nozdrkovice †26. apríl 1951 Trnava), ktorý významnú časť svojho života prežil v Trnave.

Ľudia a udalosti v histórii Trnavy – máj 2017

1. 5. 1472 – Kráľ MATEJ povolil trnavskej mestskej rade voľne predať alebo darovať opustené domy v Trnave zničené veľkým požiarom v roku 1469 (545. výročie).

1. 5. 1512 – Trnavský mestský kapitán PAVOL HOLLÝ, ktorému patril Starý Linč, Biely Kostol a Opoj, daroval slovensky písanou listinou celý svoj majetok mestu Trnava (505. výročie).

1. 5. 1637 – Kráľ FERDINAND III. daroval Trnavskej univerzite Turčiansku prepozitúru (380. výročie).

1. 5. 1942 – V Trnave sa narodil jadrový fyzik a vysokoškolský profesor IVAN WILHELM, v rokoch 2000 – 2006 rektor Karlovej univerzity v Prahe (75. narodeniny).

Známi i neznámi autori historickej Trnavskej univerzity XXIII.

František Wagner – za katedrou i v službách cisára. V radoch pedagógov historickej Trnavskej univerzity (1635 – 1777) pôsobilo okrem našincov aj mnoho zahraničných profesorov. Jedným z nich bol aj nemecký jezuita František Wagner, ktorý sa do dejín našej univerzity zapísal nielen ako vynikajúci učiteľ rétoriky, ale aj ako autor veľkého počtu prác najmä didaktického charakteru. Podobne ako u väčšiny jezuitských vzdelancov aj v jeho živote zohrávalo vzdelanie a vzdelávanie dôležitú úlohu. Svoj záujem o rôzne odbory a disciplíny pretavil do skutočne bohatej tvorby, veď jeho celoživotné dielo predstavuje takmer tri desiatky prác.

Štyristopäťdesiate výročie Oláhovho seminára v Trnave

1. Mikuláš Oláh a Trnava (jezuiti, mestská škola)
Otec Mikuláša Oláha, člen vysokej valašskej šľachty, musel opustiť Valašsko a usadil sa v Sibiu (Cibium, Herrmannstadt, Nagy Szeben – Sedmohradsko). Tu sa narodil 10. januára 1493 syn Mikuláš. Roku 1505 sa rodina presťahovala do Szaszvárosa, kde sa Mikulášov otec stal kráľovským richtárom a v tom roku (asi do 1512) už Mikuláš študoval vo Veľkom Varadíne. Roku 1518 bol vysvätený za kňaza biskupom Szakmárym a keď sa tento stal ostrihomským arcibiskupom (1523), menoval nadaného a vzdelaného kňaza ostrihomským kanonikom.[1]