Marta Ferenčíková: „Mnohí pacienti prichádzajú doslova zrobení...“

V našom seriáli o trnavskej nemocnici sa dnes pristavíme na neurologickom oddelení. Celé desaťročia bolo zložkou Okresného ústavu národného zdravia. Vzniklo v roku 1950 a patrilo medzi menšie oddelenia, keďže v tom čase sa mnohé ochorenia súvisiace s neurológiou liečili na iných odboroch. Celkom prvé neurologické oddelenie bolo umiestnené v nemocničnom areáli v suteréne infekčného pavilónu, neskôr v pavilóne pod očným oddelením. Dnes ho nájdeme celkom vzadu v pavilóne, ktorý bol postavený v osemdesiatych rokoch.

Richard Marsina je priekopníkom v sprístupňovaní histórie

Univerzity zvyknú udeľovať čestné doktoráty pri rôznych príležitostiach význačným osobnostiam, ktorých aktivity zväčša súvisia s oblasťou pôsobenia univerzity, ale majú aj výrazný dosah na rozvoj spoločnosti. S jednoznačnou podporou sa na Trnavskej univerzite stretol aj návrh udeliť čestný doktorát historikovi profesorovi Richardovi Marsinovi (nar. 4. mája 1923 v Šahách). Venuje sa slovenskému stredoveku, mnohé jeho práce neboli dodnes prekonané a navyše, je stále aktívny – už od vzniku Trnavskej univerzity na nej pôsobí ako profesor v odbore slovenské dejiny.

Šľachtiteľ kukurice Albín Piovarči bol medzinárodne uznávaný odborník

Monumentálna budova Výskumného ústavu kukurice na rohu Trstínskej a Ružindolskej ulice je dnes už minulosťou. Toto odborné pracovisko vzniklo pred päťdesiatimi piatimi rokmi a malo ambiciózne plány. Mnohé z nich sa podarilo aj realizovať, a v oblasti šľachtenia kukurice patrilo medzi známe aj z európskeho pohľadu. Nešťastná privatizácia začiatkom 90. rokov a de facto likvidácia, presun len zlomku práce ústavu na iné pracoviská a napokon aj nedávne zbúranie budovy. To je len veľmi letmý popis konca mnohých osudov, tém i životných príbehov. Hovoriť o Výskumnom ústave kukurice sa dá najmä pri spomienke na Albína Piovarčiho (2. jún 1932 Leopoldov – 30.

Hostinec U kominára na Chlebovom rínku v Trnave

Chlebový rínok v Trnave dostal svoj názov podľa trhu, na ktorom predávali výrobcovia z dedín v stánkoch chlieb, pečivo a pekárske výrobky. Mikuláš Schneider Trnavský vo svojej knihe Úsmevy a slzy napísal: „Naši mestskí pekári piekli síce tiež veľmi chutný chlieb, ale okolo toho dedinského sedliackeho chleba sa vám vytvorila taká báječná povesť, že mu mestskí pekári konkurovať nemohli.“ Ale ako to na Chlebovom rínku vyzeralo v 19. storočí, keď sa mu hovorilo Kényér tér? Na širšej ulici zrejme boli aj jednoduché remeselnícke prístrešky.

Ľudia a udalosti v histórii Trnavy – júl 2017

1. 7. 1567 – Cisár MAXIMILIÁN I. schválil založenie kňazského seminára v Trnave (450. výročie).

1. 7. 1992 – V Trnave znovuotvorili Trnavskú univerzitu (25. výročie)

5. 7. 1992 – V Bratislave umrel trnavský rodák KAROL VACULÍK, dlhoročný riaditeľ Slovenskej národnej galérie, historik výtvarného umenia a odborný publicista (25. výročie).

5. 7. 2012 – V Bratislave umrel trojnásobný majster Slovenska v boxe PAVOL BLESÁK, rodák z Trnavy a člen AC Jánošík Trnava (5. výročie).