Juraj Žembera: inšpirácia bítnikmi i Válkom

Paradoxom posledných rokov je situácia, že azda neprejde mesiac, kedy by sa v trnavskom kultúrnom priestore neprezentovala nejaká zbierka autora s koreňmi v našom meste alebo regióne. Prezentácia knihy je však niekedy na vyššej úrovni ako samotný obsah. Na strane druhej sú však aj autori, ktorých poézia presahuje rámec regiónu. Tvorcovia takýchto textov zväčša riešia hlavne svoju poéziu, myšlienku, obsah, formu a vydanie knihy je len akýmsi výberom diel vychádzajúcich z tvorivého pretlaku. Presne do tohto kontextu môžeme zaradiť básnika Juraja Žemberu, Trnavčana, ktorého však v Trnave kultúrna verejnosť málo pozná. A to napriek tomu, že jeho doterajšie básnické dielo si získalo medzinárodný ohlas.

Známi i neznámi autori historickej Trnavskej univerzity XXV.

„S ohľadom na väčší úžitok poddaných premiestňujem univerzitu do Budína...“
Rok 2017 môžeme považovať za jeden z tých, ktorý je spätý hneď s niekoľkými výnimočnými výročiami priamo súvisiacimi s Trnavou. Krajiny strednej Európy si na početných podujatiach pripomínajú 300. rokov od narodenia osvietenej a reformnej panovníčky Márie Terézie, od čias premiestnenia historickej Trnavskej univerzity do Budína uplynie v týchto dňoch 240 rokov a súčasná Trnavská univerzita oslavuje 25. výročie svojho znovuobnovenia. Prvé dve udalosti sa priamo spájajú s osobou univerzitného profesora, historika Františka Karola Palmu SJ, od ktorého narodenia uplynie 18. augusta 282 rokov.

Mestskí zamestnanci Trnavy v prvej polovici 16. storočia III.

Zamestnanci trnavskej fary      Správa mestskej farnosti patrila medzi najdôležitejšie kompetencie mestskej administratívy a popri vlastnej samospráve meštianskej obce bola práve samospráva cirkevných záležitostí mesta najdôležitejším atribútom jej výsadného postavenia.

Alojz Pecháň stál pri výstavbe interného pavilónu nemocnice

V dnešnej časti nášho rozprávania o dejinách jednotlivých oddelení trnavskej nemocnice sa vrátime do obdobia 1. Československej republiky. V tomto čase mal trnavský špitál sto rokov a čakal ho najväčší rozvoj, ktorý súvisel so zakladaním jednotlivých oddelení a rozvojom tých základných ako boli chirurgia a interné oddelenie. V tejto súvislosti sa pristavíme aj pri osobnosti, ktorá celé toto dianie ovplyvnila. Pri riaditeľovi nemocnice a dlhoročnom primárovi interného oddelenia Alojzovi Pecháňovi (*9. apríl 1897 Bánovce nad Bebravou – †20. august 1954 Trnava).

Justinove Dejiny z roku 1526 v historickej knižnici Západoslovenského múzea

Marcus Iunianus Iustinus, známy tiež iba ako Justinus, bol latinsky píšuci historik pôsobiaci v dobe rímskeho cisárstva. Informácie o samotnej osobe Justina čerpáme iba z jeho vlastného diela Historiarum Philippicarum Libri XLIV (Štyridsaťštyri kníh Filippských dejín), výťahu z objemného dejepisného diela iného antického autora Gnaea Pompeia Troga. Žiadne ďalšie údaje o živote či diele Justina sa do súčasnosti nezachovali. Napriek tomu, že Justinovo dielo Historia tvorí iba „výber“ z diela staršieho autora Pompeia Troga, má pre nás veľký význam, pretože samotné Trogovo historické dielo sa nám nezachovalo. Známy je iba zoznam úvodných poznámok jednotlivých kapitol.