Jozef Viskupič: Župan nesmie byť pasívny, musí iniciovať spoluprácu všetkých zainteresovaných

Trnavčania ho dnes poznajú predovšetkým ako poslanca Národnej rady SR, ktorý sa nebál prezentovať životaschopným programom a uchádzať sa o pozíciu predsedu Trnavského samosprávneho kraja. Po úspešných voľbách prichádza do obdobia, keď bude musieť svoju dohodu s občanmi aj uskutočniť. Hovorí, že sľúbil, čo sa dá splniť, aj keď to bude niekedy veľmi náročné. A ako odborník pre oblasť kultúry chce okrem hlavných „županských“ tém venovať pozornosť najmä kultúrnym inštitúciám kraja.

Okrem medicíny sa treba spoliehať na intuíciu a počúvať prírodu

Gynekologicko-pôrodnícke oddelenie a novorodenecké oddelenie majú k sebe asi najbližšie zo všetkých pracovísk v trnavskej nemocnici. Gynekologicko-pôrodnícke oddelenie bolo založené v roku 1939 a nachádzalo sa na prvom poschodí vtedajšieho očného oddelenia. Prvým prednostom tohto oddelenia bol Elemír Nemec. Detské a dojčenské oddelenie začínalo v rovnakom období, prvým prednostom bol Viliam Scheffer, neskôr Dezider Natšin a napokon najdlhšie obdobie Ján Grujbár. V 60.a 70. rokoch malo osemdesiattri lôžok a veľké spádové územie. Pristavíme sa dnes pri novorodeneckom oddelení, ktoré dnes pracuje v pavilóne v zadnom trakte nemocnice spolu so spomínaným gynekologicko-pôrodníckym oddelením.

Trnavčan Viliam Lauko bol priekopníkom v geografii

Jednotlivé odvetvia našej vedy spájajú mnohé osobnosti, ktoré sú vo svojom odbore známe doma i v zahraničí. Pre nejedného z nich je domicilom práve naše mesto. Menej sa o ich práci dozvedá široká verejnosť, azda pri odovzdávaní cien, alebo už len pri spomienke. Medzi významných slovenských regionálnych geografov patril Viliam Lauko (*29. január 1951 Trnava †14. jún 2017 Trnava).

O čom rokoval magistrát za prvej ČSR?

Zaujímavosti zo zápisníc zasadnutí mestskej rady v Trnave (1919 – 1933).......................Po vzniku Československa v októbri 1918 sa začali postupne meniť staré reálie v novom štáte a jednou zo zmien bolo aj premenovanie ulíc. Bezprostredne po vzniku nového štátu sa v Trnave názvy ulíc jednoducho preložili z maďarčiny do slovenčiny, napríklad Hornohrubá a Dolnohrubá ulica (dnes Štefánikova a Hlavná).

Od 15. storočia tam mleli múku, dnes tu nájdete klince a skrutky

Reč je o tzv. Vnútornom mlyne, ktorý do roku 1999 stál na ulici Horné Bašty. Vodný mlyn, ktorého kolesá poháňala riečka Trnávka pretekajúca opevneným centrom mesta, mlel múku pre Trnavčanov s prestavbami od 15. storočia až do polovice 19. storočia.
V písomných prameňoch sa tento mlyn vyskytuje pod pomenovaním Mlyn Wnitrny, Mola interna, Mlin Conitrny, Mola intra munia, Belső malom, Itben levő malom, Városi malom, Innere Műhle. Pravdepodobne najstaršou písomnou zmienkou o mlyne na tomto mieste je zápis v mestskej knihe farských účtov v roku 1495, v ktorej sa spomína mlyn oproti domu mäsiara Michala na druhej strane potoka.[1]